Kde a kedy rastú huby

Kde a kedy rastú huby .Ak sa len trochu venujete praktickému hubáreniu, iste ste zbadali nejakú súvislosť výskytu húb s istými míľmikmi. Starší hubári ich už dobre poznajú a možno aj vaši rodičia si naplánovali dovolenku vtom čase, keď huby majú najviac rásť. No huby sú veľmi rozmarné; hoci mnohí hubári poznajú zákonitosti ich výskytu, predsa očakávaná úroda húb zavše nepríde.

V každom prípade nezaškodí, ak si tieto zákonitosti preberieme. Prvým a hlavným činiteľom výskytu húb je ich periodickosť rastu. Huby, ktoré môžu utvárať plodnice po inly rok, teda od jari až do jesene, predsa majú dve obdobia výskytu. Kde a kedy rastú hubyPrvé obdobie je druhá polovica júna u prvá polovica júla, druhé zasa druhá polovica septembra a október. Pravda, tieto termíny sa môžu podľa poveternostných pomerov posunúť dopredu alebo dozadu.

Huby, ktoré utvárajú svoje plodnice len raz v roku, rastú buď len na jar, alebo len v lete, alebo len na jeseň. Hovoríme, že sú to jarné, letné alebo losonné huby. Najslabšia úroda húb býva v druhej polovici júla a v prvej polovici augusta, lebo vtedy býva volmi sucho.
Aby huby utvorili plodnice, na to treba po dlhší čas primeranú teplotu a dostatok vlahy. Huby majú rady pokojné povetrie, neznášajú vietor. Najviac rastú tam, kde je závetrie, kde je dostatok vlahy v pôde u dostatok čistého vzduchu.

Dôležitým činiteľom sú i chemické vlastnosti pôdy. Niektoré druhy húb obľubujú vápenaté pôdy, ktoré sú aj teplejšie, iné zasa kyslé pôdy, kde rastie vres a čučoriedka. Po krátkych dažďoch sa ukážu len na krátky čas, čoskoro prestanú rásť, často sú červivé a nedostatočne vyvinuté. Ak je dlhší čas suché a teplé počasie, hľadáme huby v dolinách, kde je viac vlahy a vzduch je vlhkejší, potom na severných svahoch, ponavštevujeme hustejšie lesné porasty, kde pôda nemohla vyschnúť.

Ak je počasie zasa trvalejšie daždivé, huby hľadáme v lesných údoliach a v závetrí, na záveterných svahoch, nikdy nie na svahoch vystavených vetru. Ak je zasa počasie studené a daždivé, hľadáme huby na južných svahoch a na miestach s vápenatým podkladom, ktoré sú teplejšie.

Na výskyt húb má veľký vplyv tvárnosť terénu a s tým súvisiaca rozdielnosť rastlinného krytu, napr. na južnom teplom svahu je dubový les, kým na severnom svahu hrabový alebo smrekovcový les. Na jar a na začiatku leta, keď je zem ešte chladná a neprehriata, huby treba hľadať na slnečných miestach, na okraji lesov, popri cestách, kde je viac svetla a tepla ako v húštinách. Na jeseň zasa okraje lesa a riedke lesy skôr vychladnú, a preto huby treba hľadať v húštinách.Kde a kedy rastú huby
Pravda, huby okrem týchto všeobecných podmienok majú aj svoje osobitné podmienky, ktoré sú závislé od ich spôsobu života.

Podhubie početných húb, a to tak jedlých ako aj jedovatých, ako sú hríby, muchotrávky, plávky, rýdziky a iné, oplietajú pod zemou svojimi vláknami jemné korienky lesných stromov alebo aj iných rastlín. Je to osobitný druh spolužitia, tzv. mykoríza. Vlákna húb vnikajú do korienkov, odnímajú rastlinám časť asimiláciou utvorených látok a dodávajú im zasa iné živiny.

Niektoré druhy húb utvárajú mykorízu s rozličnými druhmi stromov, iné len s koreňmi istého druhu. Tak masliak smrekovcový rastie len pod srnrekovcami, masliak obyčajný len pod borovicami, hríb dubový len pod dubmi, hríb sosnový len pod borovicami. Na to treba-pamätať napr. pri vysádzaní cudzozemských druhov drevín u nás, pôdu vždy treba naočkovať príslušnou hubou, aby mohla vzniknúť potrebná mykoríza. Ak sa to neurobí, takéto stromy rastú u nás slabo. Preto aj mykoflóra čiže súbor húb v parkoch vysádzaných cudzozemskými druhmi je nápadne chudobná.

Rastú tam väčšinou len saprofytické a humusové huby, ktoré neutvárajú mykorízu, ako sú napr. pečiarky – ale i tieto dávajú prednosť listovému alebo ihličino-vému humusu.
Podhubie viacerých húb vytrváva mnohé roky, a preto na takom mieste nájdeme ich plodnice každý rok. Iné huby majú podhubie len jednoročné, niektoré aj kratšie, často žije len niekoľko týždňov alebo len niekoľko dní.
Koľko húb narastie ročne v našich lesoch? Môžeme to posúdiť na základe výskumov v Maďarsku. Tam zistili, že v Bukovom pohorí na jednom hektári narastie 38-45 kg a v suchších oblastiach pohoria Buda v dubovo-hrabovom lese až vyše 60 kg húb.

Podobné výsledky možno očakávať aj u nás, ba výnos niektorých lesov u nás bude podstatne vyšší ako v Maďarsku, pretože klimatické pomery sú u nás oveľa priaznivejšie. V ČSSR sa rozprestierajú lesy na rozlohe 4342000 ha. Ak tento počet znásobíme predpokladanou úrodou 60 kg na hektári, dostaneme závratné číslo. A koľko je z toho jedlých húb? Ak predpokladáme čo len polovicu, je to obrovské množstvo húb, ktoré sa zatiaľ využívajú len vo veľmi malej miere.

zobrazené: 36 336 krát

Pridaj komentár

Meno a e-mail sú povinné. Váš e-mail nebude zverejnený.

Drop file here

...