Ako určujeme huby

Ako určujeme huby .Určovanie húb je oveľa ťažšie ako napríklad určovanie vyšších rastlín. Na hubách je oveľa menej szlišovacích znakov a bývajú málo výrazné. Húb je naozaj veľa druhov, a často sú si veľmi podobné, ikrem toho sú veľmi premenlivé a možno povedať, že ťažko sa nájdu dve rovnaké plodnice. Aj za svojho vývoja huby sa hodne menia, rýchle sa kazia, ťažko sa uchovávajú a pritom väčšina dôležitých znakov zanikne. Tu sa predovšetkým môžeme opierať o opisy a obrázky.
Huby, ktoré chceme doma určovať, zbierame vždy celé a zoberieme vždy niekoľko mladých a niekoľko ospelých plodníc. Očistíme ich opatrne, aby sa neporušili mnohé jemné znaky, ako napr. šupiny na pokožke a na hlúbiku, zvyšky závoja na hlúbiku. Dôležitou, ba nevyhnutnou pomôckou je zápisník, do ktorého sa zapisujú údaje dôležité na určenie.

V zázname musí byť číslo, ktoré pripájame na papieriku aj k zobratej plodnici, aby nenastal omyl. Ako určujeme hubyČíslovať v istom roku začneme vždy od jedničky, napr. 1/76, 2/76,… 300/76 atd. Do zápisníka napíšeme názov náleziská, druh lesa, stromy, pod ktorými rastie, rast v machu, na lúke, na ihličí, či ide o mokré alebo suché miesto, tieň, slnko, znaky, ktoré rýchlo zanikajú, zvyšky po závoji, farbu, farebné zmeny po zranení, resp. pri potlačení, oinovatenie pokožky, vôňu, prípadne aj chuť čerstvých plodníc, farbu mlieka a pod.

(pozri aj časť: Chceš byť mykológom?). Malé a krehké huby zbierame do škatuliek, väčšie zabalíme do papiera a vždy k nim pripojíme aj číslo zo zápisníka. Osobitne balíme druhy, pri ktorých chceme mikroskopovať výtrusy, aby pomiešaním výtrusov nenastal omyl. Pre určovanie najmä lupenatých húb je dôležitá farba výtrusného prachu.

Farbu výtrusné-ho prachu najlepšie zistíme tak, že odrezané klobúky plodníc položíme na biely alebo iný jednofarebný papier lupeňmi dolu a necháme ich v chladnejšej miestnosti bez pohybu vzduchu niekoľko hodín alebo od večera do rána. Farbu výtrusného prachu zaznačíme do zápisníka. Farba výtrusného prachu je veľmi dôležitá pre určovanie. Ak by sme si chceli výtrusný prach na papieri zachovať pre zbierku húb, spodnú stranu papiera s výtrusným prachom navlhčíme tekutinou (v papiernictve dostať „Fixativ”).

Pre podrobnejšiu prácu je často potrebné pozorovať aj výtrusy, zistiť ich veľkosť, tvar, povrch a pod. Výtrusy pozorujeme vo vodnej kvapke na podložnom skielku, prikrytom krycím skielkom.
Chuť a vôňa húb sú prejavom istých chemických vlastností húb. Zisťujeme ich chemickými činidlami, ktoré s istými chemickými látkami vyvolávajú reakcie – zmení sa farba dužiny.

Na chemické určovanie húb najbežnejšie sa používa desaťpercentný vodný roztok zelenej skalice. Inými jednoduchými látkami, ktoré možno použiť na určovanie húb, je sóda (NA2 C03), čpavok (NH4OH),potaš (K2C03), lúh draselný (KOH), lúh sodný (NaOH) v desaťpercentnom roztoku, prípadne aj slabý roztok hypermangánu (KMn04). Pokúste sa týmito látkami pôsobiť na dužinu húb, napr. plávok, kde je tento spôsob najväčšmi prepracovaný.Ako určujeme huby
Pri mikroskopickom určovaní húb sa hojne používa jód, ktorý zafarbuje výtrusy bazídiových húb. Výtrusy, ktoré sa zafarbia do modra alebo sivomodra, nazývajú sa amyloidné.

Na pozorovanie ornamentiky blany výtrusov sa používa tzv. Melzerovo činidlo (1,5 g jódkália rozpustíme v 20 g destilovanej vody, potom pridáme 0,5 g jódu a napokon 20 g chlórhydrátu). Bežný je tzv. Lugolov roztok (jódjódkálium; 1 g jódkália dáme do 100 g destilovanej vody a pridáme 0,5 g čistého jódu). Roztoky obsahujúce jód treba chrániť pred svetlom v hnedých fľaštičkách so zabrúsenou sklenou zátkou. Chemikálie treba držať v riadne označených fľaštičkách a ich použitie naozaj treba odporúčať, najmä použitie zelenej skalice.
Pri podrobnom vedeckom štúdiu robia sa aj mikroskopické rezy z rozličných častí plodnice. A kéď sme takto plodnicu podrobne preštudovali a opísali, preskúmali jej chemické a mikroskopické vlastnosti, ked sme ju prípadne aj odmaľovali, nakreslili alebo odfotografovali, usušíme ju a vložíme do papierového vrecka, na pripojený lístok napíšeme číslo zo zápisníka, meno huby, podrobný opis náleziská, dátum zberu a meno zberateľa.

Takto vzniká zbierka húb – herbár húb – ktorý po čase môže mať aj veľkú vedeckú cenu. Prirodzene, zbierku musíme chrániť pred škodcami a občas ju dezinfikovať.

zobrazené: 9 312 krát

Pridaj komentár

Meno a e-mail sú povinné. Váš e-mail nebude zverejnený.

Drop file here

...