Otrava hubami .Huby svojou chuťou a vôňou lákali človeka odpradávna, jedol ich a občas sa nimi priotrávil, alebo až smrteľne otrávil. Preto hľadal znaky, podľa ktorých by mohol rozlíšiť jedovatú hubu od nejedovatej. Tak slarí Rimania považovali všetky huby s bielou alebo ružovou dužinou za jedlé, práve tak aj huby rastúce pod figovníkom, a za jedovaté považovali huby, ktoré rástli pod cyprusmi.
Aj u nás ľud si vymyslel, že soľ s jedovatou hubou zožltne a strieborná lyžička sčernie. Ani štipľavá chuť nieje nijakým znakom jedovatos-(i, azda len nejedlosti, veď mnohé plávky a rýdziky sú štipľavé, ale nie sú jedovaté. Muchotrávka zelená je takmer bez chuti a bez výraznejšej vône, a predsa je smrteľne jedovatá.
Ani zmena farby dužiny na vzduchu nie je nijakým znakom jedovatosti. Hoci dnes je už veľa príručiek, atlasov a atláskov o hubách, prcidsa každý rok sa vyskytne dosť otráv hubami a priemerne ročne 10-20 ľudí umiera u nás na otravu muchotrávkou zelenou.
Pri hubárení platí len jediné a ničím nenahraditeľné pravidlo, že huby sa musia poznať podľa svojich znakov. Kto nepozná jedovaté huby, najmä smrteľne jedovatú muchotrávku zelenú a jej príbuzné, taktiež smrteľne jedovatú muchotrávku jarnú a muchotrávku končistú, nech na huby nesiahne.
Podľa stupňa jedovatosti jedovaté huby rozdeľujeme na smrteľne jedovaté, na prudko jedovaté, na jedovaté, mierne jedovaté a napokon na jedlé huby, ktoré sú jedovaté len v surovom stave. Surové huby netreba jesť, pretože aj mierne jedovaté huby v surovom stave sú ťažšie jedovaté. Jedovaté sú aj všetky staršie a nahnívajúce huby.
Niektorí ľudia sú precitlivení na niektoré druhy húb, ktoré iným nezaviňujú nijaké ťažkosti. Treba vedieť, že aj dobré jedlé huby môžu byť jedovaté, ak ich zle pripravíme alebo ak sa jedlo pokazí.
Jedovaté huby obsahujú špecifické látky, hubové toxíny a nešpecifické jedovaté látky, ktoré vznikajú rozkladom alebo činnosťou mikroorganizmov; tieto posledné jedy môžu obsahovať aj dobré jedlé huby, ak sa s nimi zle zaobchádzalo.
Ako si treba počínať pri otrave hubami a ako poskytnúť prvú pomoc?
Pri akomkoľvek podozrení otravy hubami sa treba hneď postarať o lekársku pomoc. No kým príde lekár, treba poskytnúť aj prvú pomoc, lebo práve v tomto čase možno urobiť zákroky, ktoré môžu zachrániť život postihnutého.
Najprv treba zistiť, či naozaj nastala otrava hubami, a či nevoľnosť nenastala z iných príčin. Pri podozrení otravy hubami podľa možnosti treba zistiť, o aké jedovaté huby ide. Možno, že sa nájdu zvyšky použitých húb, a pomôcť môže aj sám otrávený.
Starostlivo si treba všimnúť sprievodné zjavy otravy, a tak sa často môže zistiť, o aké huby ide.
Príznaky otravy sa obyčajne prejavia po pol hodine až po troch hodinách po jedle; obyčajne to býva bolenie brucha, kŕčovité pálenie a škrabanie v hrdle, veľký smäd, vracanie, hnačky, slinotok, potenie a často aj psychické poruchy. Pri muchotrávke zelenej sa však príznaky otravy prejavia až po 6—40 hodinách po jedle, až keď sú jedovaté látky v krvi, odkiaľ sa nedajú odstrániť.
Pri každej otrave je dôležité čím skôr odstrániť hubové jedlo z tela.
Treba vyvolať vracanie a podávať rýchle pôsobiace preháňadlá. Ked otravu zapríčinila muchotrávka zelená, na čo by poukazovalo úporné vracanie až po 6 alebo i po 10 hodinách, ba dokonca i neskoršie, chorého treba čím skôr odviezť do nemocnice. Nutkanie na vracanie a použitie preháňadiel tu nemá význam, ba je to škodlivé.
Po odstránení jedovatých látok z tela pacienta treba uložiť, dobre ho prikryť, dať mu 5—10 kúskov živočíšneho uhlia na viazanie jedovatých látok. Môže sa mu podať horúci čaj alebo čierna káva, pri prudkom vracaní studená voda alebo ľad a pri bolestiach v bruchu termofor na brucho. Nikdy sa nepodáva alkoholl
Pri najrozšírenejšej a najčastejšej otrave jedovaté látky dráždia iba žalúdok a črevá, s čím je spojené vracanie a hnačky.
Oveľa horšia je takzvaná muskarínová otrava spôsobená jedovatými strmuľkami a vláknicami. Po začiatočných sluchových a zrakových poruchách nastane silné vracanie a hnačky, potom potenie a slinotok. Otrava si vyžaduje bezpodmienečne lekársku pomoc (liekom je atropín). Jedy muchotrávky tigrovanej a červenej pôsobia na centrálnu sústavu a otrávený má vidiny, halucinácie, stráca vedomie a správa sa ako opitý alebo šialený. Otrava sa môže skončiť i smrťou. Najťažšia je otrava muchotrávkou zelenou.
Nebezpečenstvo otravy tkvie v tom, že jedna huba môže spôsobiť smrť až troch ľudí a že jej jedy nepôsobia rýchle. Otrava sa prejaví až vtedy, keď sú jedy už v krvi, prudkým vracaním a hnačkami. Tento stav trvá 2—3 dni. Po zdanlivom zlepšení nastanú prudké bolesti brucha, žltačka.
nastáva bezvedomie a smrť. Neutíšiteľné vracanie a hnačka spolu s potením spôsobujú veľkú stratu vody v tele a zhustenie krvi a zvýšený obsah soli ohrozujú život. Len málo otrávených muchotrávkou zelenou otravu prežije, pretože jej jedy ochromia činnosť srdca a pečene.
V ľahších prípadoch sa otrávený len veľmi pomaly zotavuje a stopy otravy možno na ňom pozorovať často po celý život, najmä pre znehodnotenie pečene.
Veľmi zákerná huba je ušiak obyčajný, otrava ním sa často končí smrťou, najmä u detí. Príčina jedovatosti ušiaka nie je dosiaľ celkom objasnená. Veľmi nebezpečná je otrava zvonovcom veľkým, ktorá sa môže skončiť aj smrťou. Pozor na zámenu pri zbieraní čírovnice májovej.
Zaujímavá je otrava hnojníkom ligotavým a hnojníkom atramentovým.
Obidva druhy sú chutné jedlé huby za mlada, ale nesmie sa po ich zjedení piť nijaký alkohol, a to ani pivo. Po 20 minútach až po dvoch hodinách po jedle tvár náhle očervenie a sfialovie, iba koniec nosa a ušné laloky zostanú nápadne biele. Sčervenenie sa potom šíri nadol cez krk až na hruď, prejaví sa pocit horúčavy a tep srdca sa zvýši až na 140-150 za minútu.
Po zjedení väčšieho množstva nastáva aj zimnica a mrazenie pri zníženej telesnej teplote, potom zvracanie, bolesti v bruchu a hnačky. Väčšinou však po sčervenení ťažkosti pominú bez následkov. Ale ak sa po ústupe príznakov do 48 hodín znova užije alkohol, otrava sa objaví po druhý raz, ba môže sa objaviť aj po tretí raz, ale v slabšej forme.
Napokon treba zopakovať vari najdôležitejšiu poučku pre hubárenie: zbieraj len tie huby, ktoré bezpečne poznáš. Ak vznikne len najmenšia neistota, hubu nezober.
Neriskuj ! V Európe rastie 4000 vyšších húb, z ktorých je iba 100 jedovatých a 4—5 smrteľne jedovatých. Poznaj aspoň tie jedovaté huby, ktoré rastú v tvojom kraji !
- Kde a kedy rastú huby
- Čo sú to huby
- Život húb
- Anatómia a morfológia húb
- Rozmnožovanie húb
- Funkcia húb v prírode
- Ako určujeme huby
- Ako postupovať pri zbere húb
- Pomenovanie húb
- Ako určiť druh huby
- Zásady zbierania húb
- Zúžitkovanie húb
- Obri a Trpaslíci
- Význam húb v prírode
- Otrava hubami
- Ako hľadať podzemné huby
- Chceš byť mykológom ?
Oficiálne Stránky Obce
Základná Škola
