Pomenovanie húb .Závislosť od prírody nútila človeka, aby dával prírodninám mená: ľahšie sa o nich dohovorí, nemusí ich širšie opisovať. Aj náš ľud poznal huby odpradávna, dával im rozličné mená, o čom svedčí veľké množstvo ľudových mien. Rozumie sa, že na tieto mená sa nedalo opierať pri vážnejšej práci, pretože tým istým menom sa často označovalo aj niekoľko druhov húb.
Preto bolo treba vybudovať národné vedecké názvoslovie (nomenklatúru), ktoré vydáva Slovenská akadémia vied.
Avšak pre vážnu vedeckú prácu toto názvoslovie nestačí, a preto sa utvorilo jednotné medzinárodné vedecké názvoslovie, lebo len na jeho základe sa môžeme náležíte orientovať v obrovskom svete húb.
Pre tento cieľ sa zvolil mŕtvy latinský jazyk a starý grécky jazyk. Starí latinskí a grécki autori uvádzajú vo svojich spisoch mená, ktoré sa aj dnes používajú, ale celkom v inom význame.
Švédsky prírodovedec Carl Linné utvoril až dodneška platné dvojmenné (binomické) pomenovanie rastlín, pričom prvé meno označuje rod a druhé zasa druh. Za týmto pomenovaním sa pripisuje skratka mena autora, ktorý hubu pomenoval, a vo vedeckých prácach sa pripisuje aj rok opisu. Pri pomenovaní rastlín sa rešpektuje prednostné právo (právo priority).
Základom pre pomenovanie húb sú dve práce, a to súpis bruchatkovitých húb od Persoona v roku 1801 a súpis ostatných húb od Friesa v roku 1821. Mená od starších autorov sa rešpektujú len vtedy, keď boli uvedené v prácach uvedených dvoch autorov. Hríb červený prvý raz opísal Fries, švédsky mykológ, a preto jeho vedecké meno znie Boletus calopus Fr. 1821. 
Kuriatko jedlé pomenoval už Linné a jeho pomenovanie akceptoval aj Fries, preto jeho vedecký názov je Cantharellus cibarius L. ex Fr. (ex značí z). Pri preradení istého druhu do druhého rodu meno pôvodného autora mena sa dáva za menom druhu do zátvorky a autor nového preradeného druhu sa píše za zátvorkou. Napr. kozák žltopomarančový prvý opísal švajčiarsky mykológ Secretan roku 1833 pod menom Boletus testaceus.
Singer, anglický mykológ, ho v roku 1947 preradil do rodu Leccinum, a tak jeho meno dnes znie Leccinum testaceoscabrum (Secr.) Sing. 1947. Pri platných menách sa často uvádzajú aj neplatné mená čiže synonymá.
Tvorba slovenskej vedeckej nomenklatúry sa predovšetkým opierala o ľudové mená. Keď tieto mená…… ih. Iilmliilo sa náležité pomenovanie v slovanských jazykoch, ako v českom, poľskom alebo ruskom
lii/ykii čimio su však pomenovanie urobilo podľa istej charakteristickej vlastnosti, alebo napokon sa i ilni in mnno upravilo podľa slovenského pravopisu čiže sa transkribovalo.
- Kde a kedy rastú huby
- Čo sú to huby
- Život húb
- Anatómia a morfológia húb
- Rozmnožovanie húb
- Funkcia húb v prírode
- Ako určujeme huby
- Ako postupovať pri zbere húb
- Pomenovanie húb
- Ako určiť druh huby
- Zásady zbierania húb
- Zúžitkovanie húb
- Obri a Trpaslíci
- Význam húb v prírode
- Otrava hubami
- Ako hľadať podzemné huby
- Chceš byť mykológom ?
Oficiálne Stránky Obce
Základná Škola
