Majetok školy mal byť určený „na výkon činností zariadení v oblasti výchovy a vzdelávania“. Na 12. zasadnutí v decembri 2006 poslanci pozmenili svoje predchádzajúce uznesenie a odsúhlasili zrušenie školy ku dňu 31.12.2006 s tým, že je jej majetok nadbytočný.

V roku 2007 pozemky, stavby, zariadenia kúpila firma AXECO SP, s.r.o. Prešov, zaoberajúca sa predajom výpočtovej a kancelárskej techniky. V roku 2006 Odborová organizácia pri Škole v prírode stihla svojim členom ešte narýchlo rozpredať rekreačné chatky, ktoré boli v jej vlastníctve. Chatky sú dnes rozmiestnené v chotári obce a v záhradách ich nových majiteľov.

Kultúrno-spoločenský život obce

Prakticky až do novoveku sa kultúrno-spoločenské potreby obyvateľov napĺňali iba v rámci cirkvi, prípadne miestnej gréckokatolíckej ľudovej školy. Podľa svedectva Bohuša Nosáka – Nezabudova (1818 – 1877), slovenského národného buditeľa, Sabinov v 60. – 70. rokoch 19. storočia „žil tichým životom, nedotknutý žiadnymi vonkajšími vplyvmi. …“ O čo viac to platilo pre okolité obce. V medzivojnovom období osvetu začala šíriť Poľnohospodárska škola v Orkucanoch, ktorá organizovala tzv. ľudovýchovné prednášky(97).

V októbri 1938 sa v obci uskutočnil kurz varenia a hygienickej prípravy jedál. Za vojnovej SR osveta smerovala k národnému a kultúrnemu prebudeniu sa Slovákov. Od novembra 1940 sa týždenne po dobu niekoľkých mesiacov konali intenzívne prednášky. Viedli ich miestni učitelia. Pre ilustráciu kultúrneho života tých čias uveďme, že napr. v r. 1943 sa uskutočnil kurz ručných prác, 14 prednášok; škola nacvičila divadelnú inscenáciu Pytliakova žena od Ferka Urbánka. Po oslobodení v r.1946 bola v obci zriadená Miestna osvetová rada.

Jej predsedom sa stal učiteľ Juraj Maľcovský. Pre 15 – 16 ročnú mládež sa pri osvetovej besede otvorila dvojročná Ľudová škola hospodárstva. Jej učiteľom bol tiež Juraj Maľcovský. V prvom roku mala škola 22 žiakov. Vyučovalo sa večerami, dvakrát do týždňa bolo praktické vyučovanie. _________________________________________________

(97) Prvá prednáška sa konala 8.12.1924. Ďalšie 15. 9.1928 (Obrábanie pôdy); 9.6.1929 (Pestovanie zrna a strukovín); 23.1.1930 (Pestovanie ľanu); 27.2.1930 (Hnojenie); 19.4.1931 (Hnojivá liadok a superfosfát); 20.9.1931 (Pestovanie raži a pšenice). Záujem bol obrovský. Napr. prednášky 19.4.1931 sa zúčastnilo 250 občanov.

Medzitým každoročne s osvetovými prednáškami pre občanov vystupoval aj miestny správca školy – učiteľ. V obci sa v tomto období urobilo tiež všetko pre prebudenie a upevnenie tentoraz ale ruského (či ukrajinského) povedomia jej občanov. Tak v r. 1945/46 sa uskutočnila premiéra hry „Nimaja nevista“ s hercami Margitou Karaffovou, Petrom Birčákom, Petrom Mojzešom, Margitou Mojzešovou, Máriou Maľcovskou, Jánom Maľcovským, Mikolajom Maľcovským, Annou Hudákovou.

V r. 1946/47 a r. 1947/48 sa zas nacvičili hry „Oj nechody hricu, Panič na melnici, Bosorka, Muž umer, Konske priezvysko“. Hrali ich Martin Maľcovský, Vincent Hrabčák, Pavol Sedlák, Vincent Sedlák, Anna Olejárová, Anna Hudáková, Margita Maľcovská, Vincent Maľcovský, Pavol Olejár, Margita Novická. Neskôr pribudli Helena Maľcovská, Juraj Maľcovský ml., Mária Škovranová, Ján Birčák, Margita Mojzešová, F. Maľcovský, František Gajdoš, Miluša Hrabčáková, Anton Hudák. Režisérom bol Juraj Maľcovský.

Zľava stoja: Juraj Maľcovský, režisér; Anna Maľcovská, rod. Olejárová; Helena Maľcovská; v pozadí za ňou Juraj Maľcovský ml.; Mária Škovranová; Ján Birčák; Margita Mojzešová; v pozadí za ňou T. Maľcovský; Miluša Hrabčáková; Vincent Sedlák; V pokľaku: Pavol Sedlák, František Gajdoš, Anton Hudák Osvetová beseda v povojnovom období, aj v priebehu päťdesiatych rokov (prakticky až do otvorenia nového kultúrneho domu v r. 1975) pracovala v stiesnených priestoroch miestnej školy.

Napriek tomu bola aktívna. Nacvičila napr. pásmo Ľudová svadba, s ktorým 4. a 5. júna 1955 (aj s vlastnou hudobnou skupinou) pod vedením Juraja Maľcovského, učiteľa, sa zúčastnila prvého festivalu Piesní a tancov ukrajinských pracujúcich v Medzilaborciach. Divadelný krúžok nacvičil v r. 1953 Stodolovu Bačovu ženu, r. 1954 Tajovského Ženský zákon, r. 1958 Stehlíkovu Sedliacku lásku. Zo začiatku 60. rokov zostávajú v pamäti nezabudnuteľné estrádne večery v réžii Fedora Durkota a Juraja Maľcovského.

V roku 1965 miestna mládež nacvičila divadelnú inscenáciu Burčova Magda od Ľubomíra Smrčoka. Účinkovali: Helena Škovranová, Margita Štefančíková, Helena Maľcovská, Mária Novická, Jozef Škovran, Ján Birčák, Michal Fech, Rudo Balún.

Aktívne boli tiež miestne spoločenské organizácie pri organizovaní zájazdov, súťaží, kvízov, prednášok, stretnutí, zábav, kultúrnych programov k výročiam a pod. Pod hlavičkou osvetovej besedy sa každý týždeň v miestnej škole premietali najmä sovietske filmy. Miestny národný výbor v spolupráci s osvetovou besedou organizovali v obci prednášky s poľnohospodárskou tematikou. V roku 1960 sa v obci objavil prvý televízor.

Vlastnil ho Jozef Škovran – Hrabčanin, po ňom Martin Maľcovský⁽⁹⁸⁾ a ďalší. Do roku 1965 ich bolo v obci do dvadsať. Prvé auto – starší model Tatrovky – si zakúpil Pavol Šimko, po ňom Škodovky – MB Pavol Stanek, Anton Pustý a ďalší. ________________________________________________________

(98) Prvý televízny prijímač v obci na satelitný príjem vlastnil od roku 1990 p. Martin Maľcovský. Jeho vtedajšia cena bola cca 20000 Kčs.

V rokoch 1964/65 sa v Sabinove a v ateliéroch v Prahe natáčal dnes už pamätný film Obchod na Korze. V roku 1965 získal cenu Americkej akadémie filmových umení a vied – OSCARa za najlepší cudzojazyčný film. Predovšetkým ženy z našej obce tvorili komparz v scénach odohrávajúcich sa na námestí v Sabinove a v samotnom obchode. 12 žien vycestovalo aj do Prahy na natáčanie v ateliéroch Barrandov.

Začiatkom sedemdesiatych rokov (aj pod vplyvom augusta 1968) vnútorná aktivita osvetovej besedy oslabla, nahradili ju návštevy profesionálnych súborov, resp. ich úderiek. (ÚND, PUĽS a i.). Aktivita v obci sa obmedzila len na prípravu pravidelných kultúrnych programov k politických výročiam. Nacvičovali ich najmä deti miestnych škôl.

Socialistický zväz mládeže za predsedovania Johany Birčákovej, neskôr Margity Maľcovskej sa prezentoval niekoľkými estrádnymi vystúpeniami. O potrebe a nutnosti výstavby kultúrneho domu v obci sa prvýkrát uvažovalo na stránkach časopisu „Nové žitja“ dňa 18.3.1967 v tam zverejnenej správe o oslavách Medzinárodného dňa žien v obci.

Po roku 1969 tieto túžby silneli. S výstavbou sa však začalo až v roku 1973. Po otvorení kultúrneho domu v roku 1975 sa práca miestnej osvetovej besedy opätovne aktivizovala. V rámci nej bol vysoko agilný predovšetkým Slovenský zväz žien (SZŽ) pod vedením Anny Olejárovej, neskôr Cecílie Mašľárovej.

Aktivita žien sa potom zvýšila v osemdesiatych rokoch. Vznikol aj Klub mladých SZM, fungovala hudobná skupina Lysanka. Všetky tri zložky vzájomne kooperovali. V roku 1981 ženy pod vedením Anny Olejárovej v rámci prehliadok Krása životu nacvičili pásmo Čepčenie⁽⁹⁹⁾, r. 1982 pásmo Priadky, r. 1983 Ľudová svadba, r. 1984 Bielenie ľanu. V r. 1985 miestna organizácia Slovenského zväzu žien (SZŽ) nacvičila pásmo „Pobutove pisni“, s ktorým vystúpila aj v ukrajinskom vysielaní Československého rozhlasu. ________________________________________________

(99) V pásme Čepčenie v roku 1981 na súťaži Krása životu v Širokom vystúpili: vedúca súboru Anna Olejárová, ďalej Helena Mačišáková, Margita Nováková, Veronika Maľcovská, Helena Škovranová, Ružena Hudáková, Helena Tomková, Margita Durkotová, Anna Maľcovská, Marta Džubáková, Mária Škovranová, Helena Lukáčová. (100) Nevesta: Adriana Škovranová; Ženích: Ján Džubák; Ženíchova matka: Helena Mačišáková; Ženíchov otec: Tomáš Mačišák; Družbovia: Milan Škovran, Jozef Mačišák, M. Chovanec; Družičky: Gabika Čarnická, Dana Maľcovská, M. Gajdošová; Starosta: Sašo Maľcovský; Maršal (nosič jedličky): Ján Tomko; Ostatní účinkujúci: Cecília Mašlárová – vedúca súboru; Viera Maľcovská, Helena Kolpaková, Helena Tomková, Margita Škovranová, Helena Lukáčová, Margita Nováková, Mária Škovranová, Margita Olejárová, Helena Fechová, Ružena Hudáková, Magda Čarnická, Cyril, Fech.

V roku 1989 (24.6.1989) na Krajských mierových slávnostiach sa ženy pod vedením Cecílie Mašľárovej prezentovali pásmom „Čepčenie nevesty – umyvanka nevesty“⁽¹⁰⁰⁾. S pásmom „Svadba“ potom vystúpili aj na Prešovskom kultúrnom lete ’89 – 20.7.1989. Tiež miestna organizácia Československého červeného kríža (ČSČK) úspešne prezentovala rodnú obec. 29.11.1989 Československý rozhlas – Ukrajinské štúdium Prešov odvysielal pásmo piesní v podaní žien našej obce. V samotnej obci v roku 1989 došlo tiež k niekoľkým významným udalostiam. Už na 1. sviatok vianočný 1988 mladí zo SZM vystúpili s estrádnym pásmom pre občanov.

Po šiestich rokoch sa konala tanečná zábava. Dňa 25.2.1989 vystúpilo v obci Ukrajinské národné divadlo z Prešova. Od 21.5. v miestnom rozhlase v jednomesačných intervaloch začalo pravidelné vysielanie relácií v ukrajinskom jazyku⁽¹⁰¹⁾. Celkove 80. roky možno hodnotiť ako skutočne úspešné a pre ďalšie roky aj podnetné obdobie v kultúrnom živote našej obce. V období socializmu do nežnej revolúcie pracovalo pri Miestnom národnom výbore Osvetové stredisko obce Drienica. To ono organizovalo oslavy významných štátno-politických výročí, zabezpečovalo programy pre ne, účasť občanov a hostí na nich.

Od konca 40. do konca 70. rokov sa v obci práve pod hlavičkou osvetovej besedy týždenne premietali filmy, ktoré ročne vzhliadlo do 3000 občanov, v niektorých rokoch i viac. Osvetové stredisko organizovalo kvízy, spoločenské večierky – zábavy a ďalšie podujatia. V oblasti kultúry koordinovalo prácu spoločenských organizácií.

Jeho dlhoročným vedúcim bol riaditeľ školy Juraj Maľcovský, od 1.9.1977 Alexander Babjak, tiež riaditeľ školy. V roku 1977 bolo Osvetové stredisko obce Drienica ocenené Čestným uznaním Odboru kultúry Okresného národného výboru v Prešove. Tak isto aj jeho dlhoročný vedúci učiteľ Juraj Maľcovský Spolu s osvetovým strediskom súbežne pracovalo aj tzv. Agitačné stredisko.

Obe strediská boli personálne prepojené, mali tých istých vedúcich. Úlohou Agitačné strediska bolo získavať občanov pre program strany (KSČ), pre plnenie volebných programov a pod. Stredisko k dosiahnutiu cieľov využívalo najmä vlastné vývesné skrinky, koordinovalo ideovú náplň skriniek spoločenských organizácii a taktiež posielalo agitačné dvojice – spravidla pred voľbami – do domácností občanov. __________________________________________________

(101) Tieto skutočnosti si môže láskavý čitateľ porovnať s programom Verejnosti proti násiliu v obci, prijatom na zhromaždení občanov v kultúrnom dome dňa 27.12.1989. – V predchádzajúcom texte si tieto údaje môže nájsť v stati „Nežná revolúcia 1989 a vývoj po nej“.

Dňa 11. júna 1977 vznikol pri Miestnom národnom výbore v Drienici Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ). Jeho prvou akciou bola rozlúčka s učiteľom Jurajom Maľcovským pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku. Ku každoročne sa opakujúcim akciám ZPOZ-u patrili Uvítanie detí do života, Rozlúčka s brancami a Úcta k starším.

K nim neskôr pribudli relácie v obecnom rozhlase venované životným jubileám občanov a návštevy členov ZPOZ-u v domácnostiach starších občanov. Každoročne k 1. máju a k výročiu VOSR (Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie – k 7. novembru) bola v obci obmieňaná Tabuľa cti. Na nej boli zverejňované fotografie občanov, ktorí najviac prispeli k rozvoju obce, resp. tých, ktorí ju najviac zviditeľnili. Aj začiatkom 90. rokov nastúpený trend kultúrneho a spoločenského života v obci (zrejme už s iným obsahom a nábojom) pokračoval.

Dňa 13.5.1990 sa po prvýkrát od roku 1948 v obci konali oslavy Dňa matiek. 1. júna 1991 pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa detí sa konal juniáles aj pre dospelých. Ale najmä dňa 17.5.1992 na prehliadke Krása životu, konanom v Sabinove, ženy s pásmom Svadba obsadili 1. miesto. Dana Maľcovská a Ľubica Maľcovská boli pozvané aj na Miss Folklór do Rozhanoviec. Z nich Dana sa prebojovala do finále. Nadväzne v júni 1992 ženská folklórna skupina, ktorá v tomto roku prijala názov Šomka, sa zúčastnila Medzinárodného folklórneho festivalu Košice’92

Pre úplnosť uveďme, že na otvorení lyžiarskej sezóny 1992/93 v rekreačnej oblasti dňa 29.12.1992 vystúpila hudobná skupina Mloci z Prešova so speváčkou ľudových piesní Annou Servickou. Na tejto akcii vystúpili aj deti z detského domova v Šarišských Michaľanoch. Rok 1993 sa niesol v obdobnom duchu.

Dňa 3.2.1993 v Kultúrnom dome v Drienici vystúpila poľská skupina Chodoviaci. 11. apríla na Veľkonočnú nedeľu sa tu zas konala „Prvá drienická veselica“. Dňa 23.5.1993 sa v Sabinove organizovala Okresná súťaž amatérskych folklórnych súborov. Na nej Šomka s pásmom Priadky obsadila druhé, spevácke duo Veronika Maľcovská a Mária Škovranová 3. miesto. Dňa 9.7.1993 v rekreačnej oblasti, tentoraz pri otváraní letnej turistickej sezóny, opätovne vystúpila skupina Mloci z Prešova. Táto tradícia slávnostného a atraktívneho otvárania, ale aj ukončovania sezón, sa v rekreačnej oblasti udržala ešte po niekoľko nasledujúcich rokov.

Dá sa povedať, že v inej, možno už viac komerčnej podobe, pretrváva dodnes. Pamätné boli najmä závery lyžiarskych sezón na Lysej hore, ktoré pod názvom Veteraniáda organizovalo vedenie hotela Šport. V tento deň sa lyžovalo v maskách, vystupovali hudobné skupiny, konali sa veselice. Napr. v roku 2000 vystúpili skupiny Žobráci a Mloci z Prešova.

Začiatkom nového tisícročia sa veteraniády konali každoročne. Prvou významnejšou kultúrnou udalosťou v obci v roku 1994 (24.4.1994) bolo vystúpenie populárnej skupiny Drišľak z Vranova nad Topľou. Potom 15. mája 1994 Šomka na prehliadke Krása životu `94, tentoraz s pásmom Krstiny, znova obsadila prvé miesto. Následne v júni 1994 sa zúčastnila Medzinárodného folklórneho festivalu Košice ’94. Dňa 20.8.1994 s víťazným pásmom Krstiny vystúpila tiež na Horno-toryskom folklórnom festivale v Krivanoch. Toto úspešné pásmo dňa 26.12.1994 prezentovala napokon aj v rodnej obci.

Šomka s týmto pásmom vystúpila aj na slávnostiach Krytého kúpaliska v Drienici 21.6.1997. Nasledovali roky mierneho útlmu. Od roku 1999 sa v obci pod názvom Úcta k starším zaviedli stretnutia s občanmi staršími ako 70 rokov, (neskôr ako 65 rokov).

Na nich vystupovali deti z materskej a základnej školy, folklórna skupina Šomka, neskôr Drienka, skupina Lysanka, a ďalšie subjekty, napr. 9.11.2003 súbor Záborský zo Župčian a pod. V roku 1999 sa začalo aj s takými akciami ako je Vítanie (sv.) Mikuláša a slávnostné rozsvietenie vianočného stromčeka. Dňa 20.4.2002 sa na Obecnom úrade v Drienici konal krst knihy poézie Pomník padlých anjelov, ktorú napísala mladá autorka Michaela Maľcovská (č.d. 217). Dňa 29.6.2002 prebehli oslavy 670. výročia prvej písomnej zmienky o obci Drienica. V chráme boli vysvätené insígnie obce (erb, vlajka, pečať).

Poobede sa v rekreačnej oblasti konalo Stretnutie rodákov. Členovia súboru „Drieničan“ (vtedy sa tak na krátky čas premenovala folklórna skupina Šomka) nasadli do „drabiňáka“ ťahaného koňmi a idúc po obci so spevom a slovom pozývali občanov na podujatie. Na ňom s pásmom Šomská svadba vystúpil miestny Drieničan, ďalej súbor Dúbrava z Prešova, (sólistka Mária Macoško); súbor Karpaťanin, (sólistka Anna Poráčová). Tiež Helena Štefančíková, rod. Čarnická, s humornými spomienkami na svoju mladosť (v Drienici), a mnohí ďalší. Od roku 2003 sa v obci počas fašiangových dní začal organizovať dnes už tradičný Ples obce Drienica. Od roku 2004 sa začala rozbiehať a aj úspešne napredovala cezhraničná spolupráca medzi Gminou Wišniew (Poľsko) a obcou Drienica.

(Cezhraničná spolupráca na báze fondov EÚ sa potom v nebývalom rozsahu a aj úspešne rozbehla najmä v ostatných rokoch. – Pozri zodpovedajúcu stať publikácie.) Od roku 2005 sa začali organizovať tradičné Dni Drienice pod recesistickým označením ŠOMA DAY. Obzvlášť vydarený bol Deň Drienice v roku 2010. Dňa 3.7.2006 Slovenský rozhlas Košice – Rádio Regina – Regionálne štúdio Košice – Redakcia spravodajstva a publicistiky – nahrával u nás, v Drienici reláciu o našej obci. Hovorili – uskutočnili sa nahrávky – s predstaviteľmi obce, kronikárom a mnohými občanmi i návštevníkmi Drienice.

Bohato sa pritom využili záznamy z obecnej kroniky a údaje z publikácie Drienica 1332 – 2002. Relácia sa vysielala v piatok 11. augusta o 15:00 hodine a opakovane 8. septembra. Pod reláciu sa podpísali redaktorky Mgr. Beáta Penxová – Mačingová a Mgr. Bernadeta Fendíková Rok 2007 bol rokom výraznej aktivizácie našej folklórnej skupiny Šomka. Bol rokom založenia mládežníckej skupiny Drienka.

Táto mládežnícka skupina od svojho vzniku bola v rozhodovaní i v konaní samostatná, mala vlastné programy, akcie, aktivity. Na druhej strane ihneď od počiatkov svojej existencie úzko kooperovala so Šomkou, podieľala sa na výstavbe jej programov. Dňa 15.7.2007 sa obe skupiny s pásmom Hrabačky zúčastnili prezentačnej akcie „Predstavujeme región Hornej Torysy“, ktorú (akciu) zorganizovalo mesto Lipany.

Obe spojené skupiny reprezentovali obec aj na podujatí Krása životu 2007. Prehliadka sa konala 14.10.2007 v Mestskom kultúrnom a osvetovom stredisku v Sabinove. Porota, ktorá hodnotila najmä dramatickú výstavbu programových čísel; charakter a čistotu folklórnych prejavov, majúcich čo najbližšie k autentickej predlohe, a celkový dojem z programového vystúpenia, kladne ohodnotila vystúpenie našich spojených skupín. V kategórii obradový folklór s pásmom Svadba sa umiestnili na prvom mieste.

(O samostatných aktivitách Drienky, píšeme v osobitnej časti.) V roku 2008 sa v obci okrem tradičných, usku-točnili aj dve nevšedné podujatia. Obecné zastu-piteľstvo zorganizovalo začiatkom marca auto-busový zájazd do DJZ v Prešove na divadelné predstavenie Statky – zmätky od J.G. Tajov-ského. Dňa 27.7.2008 zas výlet na Červený Kláštor s výstupom na Tri korunky (881,9m) v poľskej časti Pienín.

V roku 2008 a v ďalších rokoch sa výrazne zintenzívnila aj cezhraničná spolupráca obce budovaná a organizovaná na báze fondov Európskej únie. Na vzájomných cezhraničných výmenách sa vždy zúčastňovali i obe naše zoskupenia Šomka a Drienka. (Pozri stať Cezhraničná spolupráca obce.)

Dňa 19.10.2008 sa v MsKOS v Sabinove konal XXXIV. ročník súťažnej prehliadky folklórnych skupín Krása životu 2008. (Rok predtým sa konala nesúťažná prehliadka.) Naša folklórna skupina Šomka, v rámci ktorej vystupovali i viacerí členovia Drienky, súťažila v kategórii obradový folklór so zvykoslovným pásmom Krstiny.

Spomedzi šiestich súťažiacich skupín získala najvyššie ocenenie a postúpila na Krajskú súťažnú prehliadku „Nositelia tradícií 2009“ do Humenného. V závere roka 2008 obe skupiny potom participovali – podieľali sa i na ďalších podujatiach v obci, ako boli napr. 1. ročník Šarišskej heligónky, Úcta k starším. … Obzvlášť vydarené bolo ich vianočné stretnutie s občanmi. Dňa 26.12.2008 sa v kultúrnom dome predstavili s pásmom Zvyky na dedine.

Po rozkošnom vystúpení detí z miestnej materskej školy a cirkevnej základnej školy už nasledovalo plné priehrštie scénok, piesní, rečňovaniek, prípoviedok… – čerpajúcich z bohatej studnice nášho „šomského“ folklóru. Starší si pripomenuli svoju mladosť. „A tak sme chodyli, špívali …“ – ozývalo sa v hľadisku.

Zážitok z programu umocňovalo i citlivé sprievodné slovo Mgr. Michaely Maľcovskej. Na záver si všetci, účinkujúci i diváci, spoločne zaspievali vianočnú pieseň Tichá noc – svätá noc. Bol to nevšedný zážitok, za ktorý sa prítomní poďakovali dlhotrvajúcim potleskom.

Krása životu 2008 a postup do krajského kola súťaže Nositelia tradícií 2009 bol nádherným, ale nie posledným úspechom našej folklórnej skupiny Šomka. Krajské kolo sa konalo dňa 7.3.2009 v priestoroch Vihorlatského osvetového centra v Humennom. Diplom a priamy postup na celoslovenskú súťažnú prehliadku si vybojovala DFSk (Dedinská folklórna skupina) Kečera Jakubany. Diplom s návrhom na postup (t.j. s možnosťou zúčastniť sa) získala popri DFSk Zamutovčan zo Zamutova aj naša FSk Šomka so zvykoslovným pásmom „Kersciny“ (Krstiny).

Celoštátna prehliadka folklórnych skupín Nositelia tradícií 2009 sa potom konala v dňoch 23. a 24. mája v Kultúrnom dome v Liptovskom Mikuláši. Súťažilo 15 folklórnych skupín vo dvoch súťažných blokoch. Šomka so zvyko-slovným pásmom Kersciny vystúpila vo večernom bloku ako druhá v poradí.

Laureátom celoštátnej súťažnej prehliadky sa stali FSk Zamutovčan a FSk Praslica z Kozároviec. Úspechom našich bola už samotná účasť. O tento krásny úspech sa pričinili: vedúca folklórnej skupiny p. Margita Olejárová (č.d. 195) – 66 ročná; ďalej: Štefan Petrek, (č.d. 241) – 34 ročný; Miloslav Maľcovský, (č.d. 104) – 50 ročný; Antónia Petreková, (č.d. 241) – 35 ročná; Mária Škovranová, (č.d. 224) – 51 ročná; Miroslav Palenčár, (č.d. 243) – 34 ročný; Anna Maľcovská, (č.d. 5) – 57 ročná; Ľudmila Palenčárová, (č.d. 243) – 32 ročná; Helena Škovranová, (č.d. 200) – 60 ročná; Miroslav Fech, (č.d. 242) – 36 ročný; Mária Škovranová, (č.d. 49) – 58 ročná; PaedDr. Iveta Fechová, (č.d. 242) – 33 ročná; Elena Fechová, (č.d. 174) – 62 ročná; Tomáš Mačišák, (č.d. 135) – 65 ročný; Verona Malcovská, (č.d. 68) – 64 ročná; Helena Mačišáková, (č.d. 135) – 61 ročná; Mária Novická, (č.d. 141) – 61 ročná; Jozef Maľcovský, (č.d. 217) – 53 ročný; Elena Kolpaková, (PO – rodáčka) – 62 ročná; Elena Maľcovská, (č.d. 217) – 51 ročná; Helena Tomková, (č.d. 127) – 58 ročná; Pavol Sedlák, (rodák z Drienice) – 60 ročný; Slavomír Repaský, (č.d. 225) – 22 ročný;

Mária Sedláková, (Sabinov) – 56 ročná. Účasť na celoslovenskej prehliadke však bola a stále je aj úspechom celej obce a jej obecného zastupiteľstva, ktoré morálne a finančne plne podporovalo a stále aj podporuje činnosť súboru. Cestovné a nocľažné v Humennom a Liptovskom Mikuláši sa hradilo z rozpočtu obce. Obec taktiež zaplatila ušitie šiestich mužských krojov, prispievala na reparovanie tých ženských.

Slovenský rozhlas Rádio Regina vo svojej relácii „Zahrajte mi túto!“ dňa 18.6.2009 odvysielal celé zvykoslovné pásmo „Kersciny“ tak, ako ono odznelo v Liptovskom Mikuláši. Reláciu pripravili redaktori Gabriel Ligházi a Milan Rendoš. Dňa 18.10.2009 Šomka spolu s niekoľkými členmi Drienky sa zúčastnili prehliadky Krása životu 2009.

S pásmom „V nědzelu pred Marka“ sa tentoraz umiestnili „len“ v striebornom pásme. Pre vytvorenie úplného a uceleného obrazu o bohatom kultúrnom a spoločenskom živote obce v roku 2009, možno postačí, ak vymenujeme podujatia, ktoré sa v obci v tomto roku uskutočnili. Dňa 31.1. sa konal 7. ples obce Drienica. Koncom februára tradičný fašiangový karneval detí MŠ a CZŠ. Dňa 7.5. bola v Sosnine zapálená Vatra víťazstva. Dňa 10. mája v kultúrnom dome prebehli oslavy Dňa matiek, na ktorých Drienkari venovali svojim mamám, ale aj ostatným obyvateľom, pásmo „Keby Jánošík žil…“. 14.6. obecné zastupiteľstvo zorganizovalo Oslavy Medzinárodného dňa detí. 18.7. sa konal Deň Drienice – ŠOMA DAY 5. V dňoch 17. a 18. júla Drienka organizovala výlet do „Vojenského“ tábora pod staroľubovnianskym hradom. 12.9. sa v kultúrnom dome uskutočnil 2. ročník nesúťažnej celoslovenskej prehliadky heligónkarov.

Dňa 23.9. obecné zastupiteľstvo organizovalo v rekreačnej oblasti „opekačku“ pre deti MŠ a CZŠ. Dňa 24.10. prebehlo podujatie v rámci Mesiaca úcty k starším. 6.12. sa konalo Stretnutie detí s Mikulášom a rozsvietenie vianočného stromčeka pred obecným úradom. Prebiehali aktivity v rámci cezhraničnej spolupráce atď.

A obdobne tomu boli aj v ďalších rokoch. Začiatkom roka 2010 už 4. januára Slovenský rozhlas – Rádio Regina – štúdio Košice v našom kultúrnom dome natáčal s folklórnou skupinou Šomka reláciu o nej, o jej začiatkoch, o jej účinkovaní… Ako inak, s mnohými ukážkami z jej repertoára. Bola to hodinovú relácia hudby, spevu a hovoreného slova.

Odvysielaná bola 10. januára od 16:00 hodiny. Autor a redaktor Milan Rendoš, zvukár Gejza Topercer. Dňa 23.10.2010 Šomka v MsKOS v Sabinove sa zúčastnila nesúťažnej prehliadky Krása životu 2010. S pásmom „Kosenie trávy a hrabanie sena“ sa umiestnila v striebornom pásme. V roku 2010 sa v obci konali aj tradičné akcie, na ktorých opätovne participovali Šomka a Drienka. Do nebývalých rozmerov sa rozrástla aj cezhraničná spolupráca. V rámci nej sa okrem iného uskutočnil vydarený „Deň obce Drienica 2010“.

V r. 2010 sa zrodilo reprezentačné video „Drienica malebná obec pod Čergovským pohorím“. Video sa nesie v znamení vystúpení Šomky, nádherných spevov, úsilia všetkých zainteresovaných poodhaliť korene existencie dnešnej Drienice. Prezentuje Drienicu ako modernú obec s nádhernou prírodou a okolím, rekreačnou oblasťou, poskytujúcou možnosti športového vyžitia, ale aj neopakovateľné zážitky, pokoj a relax.

Autorom videa je Jozef Plančár. Už len v krátkosti. Dňa 26.2.2011 na priestranstve pred kultúrnym domom sa konali fašiangové zabíjačkové hody, okrem iného, aj s bohatým kultúrnym programom. Zdá sa, že sa zrodila nová tradícia. Dňa 23.10.2011 sa v MsKOS v Sabinove konala prehliadka Krása životu 2011. Naše spojené skupiny Šomka a Drienka sa na nej predstavili s pásmom „Žeby sce še šicke pozbiraľi do nas na vešeľe“. V kategórii obradový folklór sa stali laureátmi súťaže a postúpili do vyššieho kola. Krajské kolo sa konalo dňa 26.11.2011 v Medzilaborciach. Naši sa tam umiestnili v striebornom pásme.

O tento úspech sa zaslúžili Margita Olejárová, vedúca súboru; Helena Tomková, (č.d. 127); Mária Škovranová, (č.d. 49); Helena Škovranová, (č.d. 200); Mária Škovranová, (č.d. 224); Pavol Sedlák, (č.d. 159); Mária Sedláková, (č.d. 159); Jozef Maľcovský, (č.d. 217); Elena Maľcovská, (č.d. 217); Anna Maľcovská, (č.d. 5); Elena Fechová, (č.d. 174); Miloslav Maľcovský, (č.d. 104); Antónia Petreková, (č.d. 241); Štefan Petrek (č.d. 241); Helena Mačišáková, (č.d. 135; Tomáš Mačišák, (č.d. 135); Ľudmila Palenčárová, (č.d. 243); Miroslav Palenčár, (č.d. 243); Viktor Radačovský, (č.d. 22); Veronika Maľcovská (č.d. 68); Mária Novická, (č.d. 146); PaedDr. Iveta Fechová, (č.d. 242); Miroslav Fech, (č.d. 242); Zuzana Mačišáková, (č.d. 91); Elena Kolpaková, (č.d. 107); Ľubica Feltovičová, (č.d. 195); Tomáš Ižarik, (č.d. 180); Soňa Olejárová, (č.d. 205);

Ivana Bednárová, (č.d. 189); Júlia Dujavová, (č.d. 71); Jaroslav Rakaš, Lipany. Je potešiteľné, že v tomto zozname je aj viacero mladých ľudí, odchovancov Drienky. Aj napriek predchádzajúcemu – aspoň my si tak myslíme – podrobnému opisu kultúrno-spoločenského života v obci, … predsa len uveďme ešte niekoľko postrehov o kultúrnych (kultúrno-folklórnych, kultúrno-hudobných, kultúrno-spoločenských) zoskupeniach, pôsobiacich v našej obci. Veríme, že to pre láskavého čitateľa bude i naďalej zaujímavé čítanie.

Folklórna skupina Šomka:

Dňa 4. januára 2010, ako sme už uviedli, Slovenský rozhlas Rádio Regina natáčal v kultúrnom dome reláciu o našej Folklórnej skupine Šomka, spojenú s hudobno-speváckymi ukážkami z jej repertoáru. Hodinové pásmo, autor a redaktor Milan Rendoš, zvukár Gejza Topercer – odvysielalo štúdio Košice v nedeľu 10.1.2010 od 16:00 hodiny. V rámci relácie vedúca skupiny p. Margita Olejárová priblížila počiatky Šomky.

Voľne interpretované, povedala: „V roku 1977 pri vtedajšom miestnom národnom výbore pôsobili dve ženské organizácie Československý červený kríž a Slovenský zväz žien. Šomka, vtedy ešte neniesla toto pomenovanie, vznikla pri SZŽ. (Pravda, niektoré aktivity v oblasti folklóru vyvíjali, ale podstatne neskôr, i členky ČSČK.) Ženy do folklórnej skupiny pritiahli aj svojich manželov, postupne i mládež a tak sa folklórna skupina rozrastala. Spočiatku pôsobila bez podpory MNV. Ale i tak dokázala vytvoriť zvykoslovné pásmo Rok na dedine.

Pozostávalo z častí: Večarky, Priadky, Svadba, Rafanie a štuchanie ľanu, Kosenie a hrabanie sena, Polievanie plátna, Krstiny, S týmto pásmom vystupovali v okolitých obciach ako napr. Jakubovany, Šarišské Sokolovce, Červená Voda, Jakovany atď. A tak to pokračovalo …“ Dodávame, že aktivity Šomky vo všetkých obdobiach jej činnosti si zasluhovali a aj dnes zasluhujú plné spoločenské uznanie.

V Šomke väčšinou pôsobili starší ľudia, aj zamestnaní, aj so záväzkami v rodinách, ktorí mnohokrát len so sebazaprením a mnohými osobnými obeťami sa stretávali a všetkej tej kráse zašlých čias nedávali zapadnúť prachom zabudnutia. Preto právom má Šomka všestrannú morálnu a materiálnu podporu starostu obce a obecného zastupiteľstva, a pochopiteľne aj občanov.

Mládežnícke zoskupenie Drienka:

Začiatkom roka 2007 „sa narodila“ Drienka. Jej vznik bol spojený s menami Michaely Maľcovskej a jej matky Eleny. „Teta Hela“, ako ju deti volali, už mala skúsenosti v práci s mládežou. V rokoch 1994 – 1997 nacvičovala estrádne vystúpenia v obci. Ešte predtým ako 18 ročná cvičila 12 a 13 ročné dievčatá v Drienici a obsadila s nimi 1. a 2. miesto v okresnom kole moderného tanca. Dňa 21. januára 2007 do zasadačky kultúrneho domu prišlo 35 zanietených detí vo veku od 5 do 15 rokov. Ich cieľom bolo „ pozdvihnúť kultúru z prachu a trochu si ju upraviť po svojom, aby na mladosť boli dobré spomienky.“

Pod vedením Michaely (Mišky) Maľcovskej a jej matky tety Hely, neskôr pod vedením Marianny (Mymky) Timurovej sa to našej mladi celkom podarilo. Dňa 19.1.2011 oslávila Drienka svoje 4. narodeniny. Prvopočiatky – zárodky Drienky, siahajú však až do sezóny 1977/78, kedy pri SZŽ sa v obci sformovala „Folklórna skupina žien a dospelej mládeže“.

Mladí spolu so ženami nacvičili pásmo „Svaďba“ , s ktorým vystúpili nielen doma, ale aj v Červenej Vode, Ľutine a v Jakubovanoch. Neskôr najmä v 80. rokoch spolu s dospelými sa pravidelne zúčastňovali prehliadok Krása životu. Začiatkom 80. rokov boli obzvlášť aktívne Ľuba Olejárová, Anna Fechová a Mariena Maľcovská.

V roku 1982 pod hlavičkou SZM vznikol v obci Klub mladých. Možno ho považovať za bezprostredného predchodcu dnešnej Drienky. Viedol ho Ing. Milan Reviľak. Činnosť klubu bola zameraná na voľnú zábavu bez ideologického náboja (len diskotéky, tanečné večierky…) a to bolo na tú dobu veľmi málo. Bol to neodpustiteľný prehrešok proti vtedajším požiadavkám a zvyklostiam. Klub zanikol v roku 1985. V roku 1989 v obecnom rozhlase mali mladí ešte svoje pravidelné vysielanie, tzv. zväzácke okienko. V marci 2007 mladí Drienkari prizvali svojich rodičov na informatívne stretnutie s nimi.

Popri výbornej zábave sa od nich dozvedeli, že rodičia ich v ich činnosti budú plne podporovať. Veľká úvodná prezentačná akcia Drienky sa uskutočnila na Veľkonočnú nedeľu 8.4.2007 o 17. hodine v sále kultúrneho domu. Názov akcie „Veľkonočné šantenie“ plne charakterizuje túto akciu pozostávajúcej z dvadsiatich čísel a jedného záverečného spevu.

Striedali sa tance dievok, parobkov, detí, spoločné tance so spevmi, hrou na hudobné nástroje, scénkami, ľudovým rozprávačom, žartovnými piesňami atď. Nabitá sála ocenila takmer profesionálnu úroveň účinkujúcich neutíchajúcim potleskom. Program pod vedením Mgr. Michaely a jej matky p. Eleny Maľcovskej nacvičili: Ivana Bednárová, Lucia Čarnická, Mária Čarnická, Júlia Dujavová, Ján Džubák, Adrián Fech, Ivana Fechová, Mária Fechová, Jana Grešová, Ivana Chomová, Tomáš Ižarik, Jana Jakubivová, Renáta Koľšovská, Richard Koľšovský, Karina Krajňáková, Jozef Kundrák, Tomáš Mačišák, Mária Malcovská, Veronika Malcovská, Martin Malcovský, Alexandra Naďová, Adriana Olejárová, Soňa Olejárová, Anna Onofrejová,

Mária Onofrejová, Simona Palenčárová, Adriana Petreková, Viktor Radačovský, Ivana Sokirková, Simona Škovranová, Marianna Timurová, Jana Vargová. Na heligónke hral p. Jozef Maľcovský. Nasledovali ďalšie akcie: 28.4. kurz hip-hopu a disco-tanca; dňa 28.4. účasť na Festivale moderného tanca v Nižnej Šebastovej, kde 15 našich dievčat získalo „Diplom za úspešnú reprezentáciu“. Noc z 31.10. na 1.11.2007 bola v réžii Drienky Nocou strašidiel. Mladí obchádzali dedinu, spievali obradové piesne, dostávali za to koláče a peniaze, aby sa viac modlili za zosnulých. (Zaujímavá to modifikácia pohanského Halloweenu…)

O nadšení mladých hovorí skutočnosť, že sa pravidelne v utorok a štvrtok schádzali v kultúrnom dome a nacvičovali minimálne od 18. do 20. hodiny. Elán neopúšťal mladých ani v roku 2008. Okrem už uvádzaného, si pripomeňme napr. Drienkarský sľub. Konal sa 17.2.2008. Po absolvovaní skvelých súťaží, si Drienkari sľub sami poskladali a prečítali. Na to si od Mišky prevzali vlastný členský preukaz s fotografiou a dátumom platnosti.

Na Veľkonočný pondelok 23.3.2008 Drienkari predviedli v kultúrnom dome dramatické pásmo „Rozprávkovo“. Parafrázovanie slovenských prostonárodných rozprávok na súčasnosť bolo vtipné i poučné. Na záver odznela Drienkarská hymna. Nasledoval otvorený deň Drienky a diskotéka pre všetkých.

Dňa 27.4. sa dievčatá opätovne zúčastnili Festivalu moderných tancov v Nižnej Šabastovej. Dňa 11.5. Drienkari vystupovali na Dni matiek v Ľutine. Dňa 22.5. pri otvorení Knižnice v ružovej záhrade organizovali posedenie pri samovare. Dňa 31.10. 2008 organizovali Strašidelnú diskotéku. V tomto roku Drienkari sa začali starať o obecné nástenky umiestnené pri každej autobusovej zastávke.

Ako najkvalitnejšia bola vyhodnotená nástenka v strede obce, o ktorú sa starali Ivana Sokirková, Ivana Bednárová, Mária a Anna Onofrejové a Jozef Kundrák. Obecný úrad ich odmenil výletom do Tatralandie v Liptovskom Mikuláši. Drienka v r. 2008 začala vydávať svoj vlastný občasník Drienkoviny. V priebehu roka vyšli štyri čísla. Šéfredaktorkou bola Mgr. Michaela (Miška) Maľcovská, redaktorkami Monika Fechová, Mariana Timurová, Soňa Olejárová, Veronika Maľcovská. Činnosť a úspechy Drienky boli možné len vďaka nadšeniu detí a ich vedúcich, vďaka podpore obecného úradu a ich sponzorov.

Hlavným sponzorom Drienky bola firma „Vidíme vás“ jaroslava a Miroslava Šurinových z Drienice, ďalej SANAS Sabinov, rodina Maľcovských, č.d. 217 a rodičia členov Drienky. A tu je už hymna Drienky, ktorá, hádam, najlepšie vystihuje elán a nadšenie našich dospievajúcich detí. V Drienici sú deti hravé, R1: Deti malé, deti veľké, objavujú svet, pohľad trocha nesmelý, vlasy čierne, blond či plavé, združujú sa všetci v Drienke, krajších veru niet. nič ich nedelí. V Drienici sú deti hravé, Deti veľké, deti malé, každý by chcel mať, robia celý rok, veď šťastie, radosť, lásku, nehu, pripravujú pre vás stále vedia rozdávať. divadlo a rock. R2: Deti malé, deti veľké, R3: Deti malé, deti veľké, Každý si tu nájde pár, pohľad trocha nesmelý, za chvíľu už budú v telke združujú sa všetci v Drienke, spievať Superstar. nič ich nedelí. V Drienici už majú fun klub, V Drienici už majú fun klub, každý by chcel mať, každý by chcel mať, veď šťastie, radosť, lásku, nehu, veď šťastie, radosť, lásku, nehu, vedia rozdávať. vedia rozdávať.

Drienka ďalej pokračovala vo svojich aktivitách, od r. 2010 už s novou vedúcou Marianou (Mimkou) Timurovou. V r. 2009 ku Dňu matiek nacvičili pásmo „Ej keby ešte Jánošík žil …“. V r. 2010 znova vydali občasník Drienkoviny, nacvičili pásmo ku Dňu matiek, vystupovali na podujatiach v obci, ale najviac sa prejavili (v tomto i nasledujúcom roku) v rozmanitých programoch cezhraničnej spolupráce. V roku 2011 vo zvýšenej miere sa začali podieľať na akciách folklórnej Drienka po Drienkárskom sľube 17.2. 2008 skupiny Šomka.

Hudobná skupina Lysanka:

Sformovala sa už v rokoch 1968/69. Aktívna bola najmä v 80. rokoch minulého storočia. V začiatkoch bola skupina päťčlenná a jej jadro tvorili Juraj Džubák, Fedor Malcovský, František Ružbarský, Pavol Sedlák a Michal Škovran. Skupina potom od roku 1977 účinkovala na mnohých podujatí miestnej ženskej folklórnej skupiny, najmä pri jej vystúpeniach v rámci súťaží Krása životu. Skupina zanikla v roku 1988.

Pod tým istým názvom, ale v novom zložení (vedúci Pavol Sedlák) skupina latentne pôsobila už v 90. rokoch minulého storočia. S názvom Lysanka sa plnohodnotne a pri vyššom počte podujatí znova stretávame v novom tisícročí, najmä od r. 2008. Jej jadro v súčasnosti tvoria Pavol Sedlák, Jozef Maľcovský, Miloslav Maľcovský. Speváčkou je Júlia Dujavová, od r. 2010 aj Tomáš Ižarik. Skupina pravidelne vystupuje na všetkých významnejších kultúrno-spoločenských podujatiach v obci.

Heligónkari z Drienice:

V roku 2008 páni Jozef Maľcovský a Miloslav Maľcovský založili neformálne združenie Heligónkari z Drienice. Dňa 5.10.2008 sa konal 1. ročník nesúťažnej Prehliadky heligónkarov Šarišskej, Spišskej, Zemplínskej a Abovskej župy. 35 účinkujúcich bolo však zo všetkých kútov Slovenska. Z Drienice vystupovali páni Jozef Maľcovský, Miloslav Maľcovský, Anton Maľcovský, Ján Birčák, Miroslav Fech. Vystúpila aj Šomka.

Dňa 12.9.2009 sa konal 2. ročník; 2.10.2010 3. ročník; 24.9.2011 4. ročník … tejto nesúťažnej prehliadky. Projekt môže byť realizovaný len vďaka sponzorom najmä podpore zo strany Komunitnej nadácie Prešov a Pivovary Topvar, a.s. v rámci programu „Koren(i)e Šariša“ a prispenia obecného zastupiteľstva. Heligónkari obdobne ako skupina Lysanka, často krát 2. ročník Šarišskej heligónky 12.9.2009 aj spoločne s ňou, vystupujú tiež na všetkých význam- nejších podujatiach v obci.

Miestna ľudová knižnica

je tiež neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života obce. Vznikla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Jej prvým knihovníkom bol Ján Birčák – Garda. Od r. 1970 Fedor Durkot, od r. 1991 Mgr. Anna Olejárová a od 1.4.2008 p. Elena Maľcovská.

Spočiatku knižnica pracovala v rôznych nevyhovujúcich priestoroch, od roku 1975 až doteraz v kultúrnom dome. V apríli a máji 2008 mladí z Drienky inovovali jej vstupné priestory. Lucia Čarnická a Renáta Koľšovská ich vyzdobili maľbami s rozprávkovými motívmi, kreslenými v ružovej farbe. Odvtedy knižnica nesie názov -Knižnica v ružovej záhrade.

Knižnica po nežnej revolúcii odoberala aj časopisy Kamarát, Internacional express, Áčko. V máji 2008 získala obec z projektu PONTIS štyri kusy počítačov, z ktorých tri boli inštalované v knižnici a sú pripojené na internet. Stav knižničného fondu a jeho prírastky udáva tabuľka:

KalendárnyRok:	Prírastokknižničného fonduza kalendárny rok:	Počet kníh k 31.12.(už po vyradení )	PočetČitateľov
1967	?	200 titulov	?
2000	+ 136 kníh	2463 titulov	96
2001	+ 117 kníh	2578 titulov	96
2002	+ 107 kníh	2679 titulov	102
2003	+ 100 kníh	2779 titulov	109
2004	+ 85 kníh	2862 titulov	105
2005	+ 89 kníh	2951 titulov	94
2006	+ 58 kníh	3009 titulov	86
2007	+ 151 kníh	3160 titulov	84
2008	+ 58 kníh	3218 titulov	76
2009	+ 29 kníh	3247 titulov	64
2010	+ 6 kníh	3253 titulov	62

V roku 2010 hodnota kníh predstavovala sumu 7 943 eur (239 585 Sk). Knižnica mala 62 čitateľov, z toho 19 detí do 14 rokov, 16 študentov a 27 dospelých. Počty čitateľov a výpožičiek aj napriek konkurencii televízie a ďalších informačno-zábavných médií sa v priebehu rokov zdvojnásobili.

Cezhraničná spolupráca

Prvým náznakom cezhraničnej spolupráce bolo stretnutie občanov s chorvátskymi deťmi v októbri 1991, ubytovanými vo vtedajšej Škole v prírode. V tom čase po odtrhnutí sa Chorvátska od Juhoslávie, zúrila na jeho území občianska vojna. Stretnutie zorganizovalo obecné zastupiteľstvo, ženy napiekli koláče.

Stretnutia sa zúčastnil aj vdp. o. Juraj Zimovčák. Cezhraničná spolupráca v pravom zmysle slova začala až v roku 2004. V novembri nás navštívili zástupcovia Gminy Wisniew z Poľska, ktorí prejavili záujem o nadviazanie spolupráce s našou obcou a okolitými obcami.

Poľskí priatelia potom v dňoch 13.7. – 18.7. 2006 navštívili našu obec a jej rekreačnú oblasť. V roku 2007 bola medzi Gminou Wisniew a obcami Drienica, Dubovica, Hubošovce, Jakubovany, Šarišské Sokolovce, Uzovce podpísaná zmluva o spolupráci. Každý rok vždy iné a iné dve obce sa kontaktujú s poľ skou stranou.

V dňoch 12. – 15. 9. 2008 sa obec na čele so svojím starostom Ing. Igorom Birčákom zúčastnila Dní Siedlc a Gminy Wisniew v Poľsku. Tu našu obec svojimi vystúpeniami úspešne reprezentovali spojené skupiny Šomka a Drienka; prezentovali ju tiež svojím oblečením – tričkami s erbom obce a nápisom Drienica.

K prehĺbeniu spolupráce s poľskou stranou potom došlo v závere roka 2008, kedy sa začalo s prípravou zmluvy Transhraničnej akadémie kultúry a turistiky (TAKT) medzi Towarzystwom Jesusovým prowincje Polski Poludniowej zo Starej Wsi a obcou Drienica. V dňoch 8. a 9. 1. 2009 starosta obce vycestoval do Starej Wsi, kde spoločne so zástupcami Towarzystwa Jesusovho spresnili znenie zmluvy a zmluvu podpísali. V r. 2009 pokračovala spolupráca aj s Gminou Wisniew, prehĺbila sa spolupráca s Towarzystwom Jesusovým zo Starej Wsi v Poľsku.

Obojstranné stretnutia a podujatia, ktoré by podporili to podstatné – získať prostriedky z fondov EÚ a následne ich využiť na rozvoj obce a zrejme i poľského subjektu – sa plánovali na rok 2010. Dňa 30.7.2009 starosta obce sa zúčastnil Infodňa k programu ENPI Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina (ENPI HU–SK–RO–UA) 2007–2013⁽¹⁰²⁾, ktorý zorganizovalo Regionálne vzdelávacie centrum Prešovského samosprávneho kraja. Projekt v našom regióne zastrešovalo a zastrešuje Centrum pre občianske iniciatívy PSK. Prostredníctvom tohto centra bola v tomto roku (2009) podpísaná dohoda medzi obcou Drienica a mestom Perečín a obcou Baranince na Ukrajine.

---

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

DRIENICA v premenách času 1332 – 2012