DRIENICA v premenách času 1332 – 2012,časť 4

Obecná chata na Lysej

Obecná chata na Lysej

V rokoch 1959 – 1962 z iniciatívy obce sa uskutočnila výstavba obecnej chaty na Lysej hore. V roku 1961 sa zaviedol miestny rozhlas, oplotili sa cintorín a Mičurinské políčko, zriadila sa prevádzkareň MNV. V roku 1963 sa zakúpili do obce tri mláťačky, v roku 1964 miešačka na betón, v roku 1965 traktor s vlečkou.

V roku 1965 sa uskutočnila prístavba školy. Začala sa renovácia a výstavba požiarnej zbrojnice. (Bola ukončená v roku 1966.) Na dolnom konci začala postupne vyrastať nová obytná štvrť atď. Aj napriek tomu, že začiatkom 60. rokov došlo v spoločnosti aj v obci k určitému oživeniu, neskôr, zhruba od polovice 60. rokov, sa opäť začala v práci orgánov a v spoločnosti prehlbovať pasivita a formálnosť.

Nič na tom nezmenil ani fakt, že po prijatí Ústavného zákona č. 100/1960 Sb. zo dňa 11. júla 1960 sa Československo (ČSR) stalo socialistickým štátom (ČSSR) – Československou socialistickou republikou. Hospodárstvo, a to sa nedá uprieť, síce napredovalo, životná úroveň rástla, ale vôbec nie takým tempom ako v „zahnívajúcom kapitalizme“. A príčiny? Po Stalinovej smrti v roku 1953 generálnym tajomníkom komunistickej strany vo vtedajšom ZSSR sa stal N. S. Chruščov.

Po kritike Stalinskej éry došlo v politickom a spoločenskom živote krajiny k určitému uvoľneniu. V roku 1964 Chruščova však vystriedal L. I. Brežnev, zástanca tvrdej línie. Ten Chruščovove reformy, vrátane hospodárskych, pribrzdil. U nás tomu bolo obdobne. V roku 1953 zomrel K. Gottwald. Po ňom sa 1. tajomníkom KSČ stal Antonín Zápotocký. Po jeho smrti v roku 1957 ho vo vedúcej funkcii v strane a v štáte vystriedal Antonín Novotný.

Ten sa však podieľal na nezákonnostiach 50. rokov a preto všemožne až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu politických procesov i rehabilitácie. Až začiatkom 60. rokov, aj vplyvom uvoľnenia v Sovietskom zväze, si komunistická strana priznala omyly, pochybenia; rehabilitovala zavraždených (Clementis), i neprávom odsúdených (Husák, Novomeský). Ale od polovice 60. rokov po nástupe Brežneva v ZSSR k moci sa opätovne všetko zmenilo; plne sa prejavil dogmatizmus a subjektivizmus A. Novotného.

Ten sa tvrdo postavil proti akejkoľvek liberalizácii, proti akémukoľvek pokroku v spoločnosti. A tak od polovice 60. rokov došlo v štáte, a aj u nás v obci ku všestrannej deštrukcii a úpadku spoločenského života. Ruka v ruke s týmto trendom došlo aj k zásadným zmenám v spôsobe života a postojoch nášho obyvateľstva. Ešte začiatkom 60. rokov bolo v obci zdrojom obživy poľnohospodárstvo. Na gazdovskú usadlosť pripadalo vtedy v priemere 4,2 ha pôdy (a najväčší gazdovia nevlastnili viac ako 10 ha.) V priebehu desaťročia v Sabinove a na okolí však pribudlo množstvo pracovných príležitostí a tak hlavným zdrojom príjmov sa stala pravidelná mesačná mzda.

Štyri – päť ha pôdy, ktoré rodinám naďalej zostali, boli len prilepšením, výnosným záhumienkom, o väčšiu výmeru nebol záujem. Ľudia pracovali akoby na dve zmeny (doobeda v zamestnaní, poobede na políčkach), ich životná úroveň rástla, ale zároveň nebolo času na veci verejné.

Spoločenský život v obci stagnoval. A tak pribúdalo v chotári aj neobrobenej pôdy, orná pôda sa menila na pasienky. 50 ha prevažne neobhospodarovanej pôdy v južnej časti chotára prevzal Štátny majetok v Sabinove. V roku 1965 po prvý raz od ich zavedenia sa nesplnili povinné odvody poľnohospodárskych produktov štátu, tzv. kontingenty. Koncom 60. rokov na políčkach pracovalo prioritne už len do 120 starších obyvateľov. Miestny národný výbor za tejto situácie v obci zabezpečoval len drobnú údržbu, ako napr. v r. 1967 čistenie priekop a stavbu oporných múrikov.

Neorganizoval ani žiadnu investičnú výstavbu, hoci už v tom čase sa ozývali hlasy o potrebe výstavby kultúrneho domu v obci. Miestna organizácia KSČ, MNV a jeho komisie, pracovali len formálne, nekonali sa stretnutia s občanmi. Spoločenské organizácie okrem záhradkárov nefungovali. Začínala sa prejavovať náboženská neznášanlivosť k vôli uplatňovaniu juliánskeho resp. gregoriánskeho kalendára – pravoslávni veriaci kontra gréckokatolíci(62). V tejto atmosfére nečinnosti o to vypuklejšie vystúpili niektoré morálne poklesky vtedajšieho predsedu MNV.

Ale to už sa blížil rok 1968. Rozpory vo vedení KSČ a v spoločnosti sa prehĺbili v závere roka 1967, kedy A. Novotný sa dopustil osudových chýb. Koncom augusta na oslavách storočnice martinského gymnázia sa choval ako hulvát, ktorému sa podarilo uraziť všetkých, s ktorými sa stretol. V septembri vystúpil proti spisovateľom, koncom októbra brutálnou silou potlačil demonštráciu študentov(63). Už v októbri 1967 na Ústrednom výbore (ÚV) KSČ odznela kritika jeho praktík. Ostrá kritika sa zopakovala na decembrovom zasadnutí ÚV KSČ. V januári 1968 Novotný konečne odstúpil.

Prvým tajomníkom ÚV KSČ, t.j. najsilnejším mužom v štáte sa stal Alexander Dubček. V marci 1968 za prezidenta ČSSR bol zvolený armádny generál Ludvík Svoboda, veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR, legenda protifašistického zápasu v 2. svetovej vojne. Nastal rozporuplný obrodný proces s mnohými chybami stratégie a taktiky. Nezohľadnili sa, doslova sa v ňom podcenili, najmä geopolitické mocenské záujmy Sovietskeho zväzu a vtedy ešte čerstvé dohody víťazných mocností protifašistickej koalície (Teherán, Jalta, Postupim) o povojnovom usporiadaní Európy.

Dňa 21. augusta 1968 vstúpili vojská ZSSR, Bulharska, Poľska, Maďarska a Nemeckej demokratickej republiky na naše územie. Vývoj ku demokracii sa zastavil. Po aprílovom pléne ÚV KSČ roku 1969 za 1. tajomníka ÚV KSČ bol zvolený Gustáv Husák. Nastalo obdobie tzv. normalizácie. Udalosti roku 1968 v štáte, programy ako „Vláda bez komunistov“, „Obnova politických strán“, „Oslobodenie sa spod nadvlády ZSSR“, „Neutralita republiky“ a ďalšie našli odraz aj v živote obce. Napr. pri príprave volieb v roku 1968 z kandidátky boli vyškrtnutí komunisti Juraj Pustý a Juraj Maľcovský. ___________________________________________________________

(62) Príčiny týchto rozporov boli však hlbšie. Láskavý čitateľ nájde podrobnejšie odpovede v stati „Cirkevné dejiny obce“. (63) Tí protestovali v Prahe len proti vypínaniu elektrického prúdu v internátoch.

Obrodný proces sa do života obce zapísal zlatými písmenami. Zrušili sa napr. kontingenty, nahradili ich zmluvné dodávky. Obnovila sa činnosť gréckokatolíckej cirkvi (podrobnejšie pozri v stati o cirkevnom živote obce). Ľudia sa aspoň na chvíľku cítili voľne, slobodne, verili v lepší život. O to väčšie bolo ich sklamanie po 21. auguste.

Po vstupe „bratských“ vojsk WZ do republiky obecný rozhlas vysielal relácie štátneho rozhlasu. Všade boli nápisy ako „Brežnev – vrah“, „Sme za Dubčeka“, „My chceme slobodu“, ale i tvrdšie ako „Smrť okupantom“, „Biľak – sviňa“ a pod. Na Potravnom družstve bol nápis „Drienica stojí pevne za Dubčekom“ Na druhý deň 22. augusta predseda MNV Pristaš zorganizoval pripojenie sa obce k päťminútovému celoštátnemu protestnému štrajku, následne organizoval podpisové akcie proti okupácii. Po 21.8. miestny rozhlas po celý týždeň vysielal výzvu na bojkot dodávok obilia, lebo by sa dostali „do rúk Rusom“. Verejné budovy (okrem školy) boli vyzdobené fotografiami Dubčeka, Štefánika, slovenským krížom.

Na MNV bol inštalovaný kútik s fotografiou Štefánika, slovenskou trikolórou a slovenským štátnym znakom. Pri príležitosti osláv 50. výročia vzniku ČSR (28.10.) občania pri miestnej škole zasadili Lipku slovanstva. Založili odbočku Matice slovenskej, ktorá v tých dňoch mala okolo 75 členov. Ešte 1. mája 1969 bola z budovy MNV strhnutá sovietska zástava.

August 1968 po vstupe vojsk WZ do republiky. Nápis na budove bývalého Potravného družstva

August 1968 po vstupe vojsk WZ do republiky. Nápis na budove bývalého Potravného družstva

V roku 1969 verejný život v obci stagnoval. Organizácia KSČ a MNV boli nefunkčné. Spoločenské organizácie taktiež nefungovali. Výnimkou boli len záhradkári, ktorí zorganizovali Stretnutie rodákov na Lysej hore. (Pozri ďalej). Prebiehal ostrý boj medzi, ako sa vtedy hovorilo, konzervatívcami a progresivistami, konkrétne medzi Jurajom Maľcovským kontra Karolom Pristašom a ich prívržencami.

Časté boli i slovné útoky a rozmanité podrazy, až nakoniec dovtedajší predseda MNV Pristaš musel 1. februára 1970 abdikovať. Do volieb v novembri 1971 ho dočasne zastupoval Juraj Pustý. Po voľbách predsedom MNV sa stal Juraj Škovran. Pri výmene straníckych legitimácií v roku 1970 boli z dedinskej organizácie vyškrtnutí traja členovia (Ján Šurin, Michal Škovran a Emil Tomko). Ďalší dvaja (K. Pristaš a Ján Novický mladší) boli navrhnutí na vyškrtnutie u svojich materských organizácií. Nastali zmeny aj na poste predsedu a členov výboru DO KSS. Nasledovalo obdobie tvrdej konsolidácie.

Predvolebné zhromaždenie v miestnej škole 17.11.1971 Vpravo vedúci Agitačného strediska učiteľ Juraj Maľcovský

Predvolebné zhromaždenie v miestnej škole 17.11.1971 Vpravo vedúci Agitačného strediska učiteľ Juraj Maľcovský

Roky normalizácie 1969 – 1989

Život sa však ani po roku 1969 nezastavil, musel ísť a aj išiel ďalej. V obci dochádzalo k zásadným zmenám vo vekovej skladbe obyvateľov a v štruktúre ich zamestnanosti. Napr. v r. 1965 činila výmera extravilánu 726 ha pôdy, z toho 496 ha ornej. V roku 1967 však občania už hospodárili len na 520 ha, z toho na 420 ha ornej pôdy.

Pritom z nich intenzívnejšie hospodárila len asi polovica. Trend bol teda evidentný a začiatkom sedemdesiatych rokov sa ďalej prehlboval. Prestarlí obyvatelia doslova muzeálnym spôsobom obrábali svoje roličky, mládež odchádzala za zamestnaním v priemysle, v službách – do blízkeho Sabinova i do vzdialenejšieho okolia. Študovala. Čas dozrel. Po dvadsiatich rokoch, ani nie tak dobrovoľne ako z nutnosti, sa v obci už po druhý raz znova založilo Jednotné roľnícke družstvo. Dňa 14. októbra 1972 sa na Pionierskom stredisku v Drienici konalo 1. valné zhromaždenie novovzniknutého JRD Drienica.

Do správy družstva boli zvolení Štefan Mačišák, Andrej Birčák, Štefan Maľcovský – Katušin, Ján Maľcovský. Do revíznej komisie Mikuláš Čarnický a Ján Šurin. JRD Drienica sa ihneď po svojom vzniku včlenilo do už existujúceho JRD Jakubovany. Bezprostredne nato však vznikli problémy so zamestnávaním bývalých roľníkov – obyvateľov Drienice – na tomto družstve.

Trvalé zamestnanie tu našlo len 18 – 20, sezónne do 60 ľudí, a to nepostačovalo. Okolitý priemysel pritom už nestačil saturovať prebytočné pracovné sily, aspoň nie okamžite. Ako čiastočné riešenie sa ukázalo (od r. 1974) zamestnávanie sa občanov na prácach spojených s budovaním Ovocinárskeho štátneho majetku n. p. Stupava, závod Sabinov.

Tento závod v chotári Červenej Vody a Drienice na ploche 600 ha zriaďoval plantáže, vysádzal sady, chystal sa pestovať to najrozmanitejšie ovocie. (Ovocie mal spracovávať závod Frucona Sabinov.) V r. 1975 došlo k ďalšej fúzii. JRD Jakubovany sa spojilo s JRD Červená hviezda Šarišské Sokolovce. Je síce pravdou, že mechanizácia poľnohospodárskych prác tým pokročila, ale zároveň sa zväčšili aj problémy so zamestnávaním našich občanov. JRD Š. Sokolovce v r. 1976 zamestnávalo z Drienice len do 15 žien, 5 traktoristov a dvoch skupinárov.

Toto družstvo malo tiež viaceré problémy s organizáciou práce, s dodržiavaním agrotechnických termínov; jeho výsledky boli priemerné, zárobky nízke. V r. 1981 došlo k ďalšiemu rozšíreniu družstva. JRD Červená hviezda Šarišské Sokolovce zastrešilo chotáre obcí Bodovce, Drienica, Hubošovce, Jakubovany, Šarišské Sokolovce a Uzovce. Súčasne sa vymenilo vedenie družstva. Novým predsedom sa stal Imrich Makara, zootechnikom Ing. Sergej Maľcovský. Práca JRD sa podstatne zlepšila.

Uveďme ešte, že do nového JRD v obci v r. 1972 nevstúpili – tlaku odolali – Mikuláš Birčák, Juraj Fech, Jozef Maľcovský, Jozef Olejár, Juraj Škovran, Andrej Šurin Títo súkromne hospodáriaci roľníci to skutočne nemali ľahké. Orgány a inštitúcií vyvinuli všestranný tlak na to, aby ich hospodárenie bolo neúspešné.

Po týchto (práve uvedených) zmenách v organizácii poľnohospodárskej výroby pracovalo v r. 1983 v priemysle 108, v službách 109, v JRD vrátane sezónnych pracovníkov 43, v lesoch 12, v administratíve 26 občanov obce. Zamestnanosť v obci predstavovala 46,24 % z počtu všetkých jej obyvateľov. Žien v domácnosti a starcov bolo 136. Čiastočne zamestnaných dôchodcov 25, zvyšok pripadal na deti a školskú mládež. K tomu na prelome 70. a 80. rokov boli v obci ešte živé, hoci už doznievali, aj domáce remeslá a služby.

Voľakedy bolo samozrejmosťou, že gazdovia si sami vyrábali a udržiavali náradie, zhotovovali vozy, sane, jarmá a ďalšie potreby pre fungovanie gazdovstva i domácnosti. Zručnými majstrami ešte v tom čase boli a vo svojom fachu vynikali: – Ján Blaščák – vyrábal kolesá na vozy, drevené sudy na kapustu, korytá na zabíjačku; – Tesári: Andrej Kovaľ, Andrej Hudák, Andrej Čarnický, Ján Šurin, Štefan Balún, Štefan Maľcovský – Jevin. – Drobní kováči: Jozef Mačišák, Štefan Maľcovský, – Brezové metly vyrábali: Ján Tomko, Ján Mačišák, Andrej Karaffa, Štefan Timura, Andrej Maľcovský – Jevin – Výšivkárky: Margita Birčáková, Anna Škovranová, Helena Čarnická, Oľga Fechová. – Krajčírky: Anna Kundráková, Mária Mačišáková, Helena Škovranová. – Cukrárka: Anna Basalová(64). Dá sa povedať, že v priebehu 80. rokov najmä mužské remeslá v obci vzhľadom na vek ich majstrov, poväčšinou zanikli. Ojedinele v nich pokračovali a až dodnes pokračujú, deti či vnuci menovaných. Výstavba v obci po r. 1969 takisto pokročila. V r. 1972 sa začali

Začiatok výstavby v roku 1972

Začiatok výstavby v roku 1972

prípravné práce na otvorení najvýznamnejšej stavby v povojnovej ére obce – na výstavbe jej kultúrneho stánku. O zaradenie tejto výstavby do akcie Z sa zaslúžili najmä Ing. Štefan Lichvár, podpredseda ONV, poslanec za obec Drienica a Juraj Škovran, vtedajší predseda MNV.

Aktivizovala sa skutočne celá obec. Počty brigádnických hodín sa rátali na desaťtisíce (Ich evidenciu viedol Pavol Sedlák.) Stavebný dozor a organizáciu celej výstavby mal na starosti Vincent Sedlák. Hodnota diela vo vtedajších cenových reláciách bola vyčíslená na sumu 1 937 000 Kčs.

Na otvorení kultúrneho domu dňa 12. októbra 1975 so slávnostným programom vystúpil PUĽS (Poddukliansky ukrajinský ľudový súbor) z Prešova. V budove kultúrneho domu potom sídlili aj miestny národný výbor, osvetové zariadenie, agitačné stredisko a knižnica.

Výstavba Kultúrneho domu v Drienici v rokoch 1972 – 1975:

Výstavba Kultúrneho domu v Drienici v rokoch 1972 – 1975:

Slávnostné otvorenie KD 12.10.1975 V popredí Ing. Štefan Lichvár, poslanec ONV za obec V pozadí vtedajší predseda MNV Juraj Škovran

Slávnostné otvorenie KD 12.10.1975 V popredí Ing. Štefan Lichvár, poslanec ONV za obec V pozadí vtedajší predseda MNV Juraj Škovran

Sála kultúrneho domu v súčasnosti

Sála kultúrneho domu v súčasnosti

 

____________________________________________

(64) Ospravedlňujeme sa všetkým, ktorí v uvedenom prehľade nie sú uvedení, a ktorí podľa ich mienky alebo mienky ich príbuzných tam uvedení byť mohli či mali. V materiáloch, z ktorých čerpal autor, sa s inými menami nestretol.

V prvej polovici 70. rokov bola v obci ukončená aj prístavba materskej školy, osadili sa nové stĺpy elektrického vedenia, zrekonštruovalo sa verejné osvetlenie, cesta cez obec dostala nový asfaltový koberec. Odvodnila sa ulica na Markovni.

V r. 1975 bol navyše plánu postavený televízny vykrývač, v r. 1976 sa rekonštruoval obecný rozhlas. V r. 1976 sa konali voľby do zastupiteľských zborov. Vo svojich funkciách boli jednomyseľne opätovne potvrdení predseda MNV Juraj Škovran a tajomník Juraj Maľcovský ml. Výstavba v obci pokračovala. V rokoch 1977 – 1979 sa rozširovala cesta z obce do rekreačnej oblasti.

Bolo pritom asanovaných desať hospodárskych objektov a štyri rodinné domy – Juraja Lukáča, Andreja Maľcovského (Jevinho), Juraja Pustého a Jána Tomka. Bol položený nový asfaltový povrch aj na ceste z obce do Sabinova. Od 1. júla 1979 sa rekreačná oblasť a obec spojili s mestom Miestnou hromadnou dopravou mesta Sabinov.

Kým ČSAD (Československá autobusová doprava) zabezpečovala do obce denne len 11 liniek, MHD za deň poskytla až 21 liniek. (Od 04:30 do 23:30). V réžii obce sa zabezpečili aj mnohé menšie akcie ako napr. oplotenie miestneho futbalového ihriska, a mnohé rekonštrukcie. 80. roky v obci však už neboli také úspešné. Verejná výstavba v nej sa značne utlmila, poklesla, hoci celkom nezanikla. Chýbal elán, nadšenie rokov predchádzajúcich. Ako v celej spoločnosti, tak aj v obci badať akési sebauspokojenie s tým, čo sa dosiahlo. Výstavbu zabezpečovali skôr externé subjekty.

V decembri 1982 Jednota, s.d., ukončila výstavbu Nákupného strediska. Prevádzkovať ho (potraviny a pohostinstvo) začala v januári 1983. Vyriešila sa tak neúnosná situácia v obchodnej sieti v obci, ktorá od roku 1945 sa prakticky nemenila. Dovtedy v obci sa využívali len malé a už nevyhovujúce priestory pôvodného Spotrebného družstva. (V Potravinách v rokoch 1945 – 1980 bol vedúcim Jozef Škovran, po ňom Helena Mačišáková.

Vľavo: Kultúrny dom v Drienici; V pozadí objekt Jednoty

Vľavo: Kultúrny dom v Drienici; V pozadí objekt Jednoty

 

V pohostinstve vedúcou bola Helena Šimková, do dôchodku odišla v roku 1992 – už z priestorov Jednoty. Krčmu si potom od Jednoty prenajal p. Kiss zo Sabinova.) Uveďme ešte, že v 80. rokoch, konkrétne v roku 1982, si veriaci z vlastnej iniciatívy zas sami opravili miestnu grécko-katolícku faru.

Z iniciatívy obce sa v 80. rokoch konali skôr drobné akcie, napr. upravila sa cesta na cintorín, osadili sa čakárne na autobusových zastávkach, vymenili sa popolnice. 16. augusta 1989 pracovníci Stavoprojektu zamerali trasu budúceho plynovodu v obci. Rozsiahlejšia bola len rekonštrukcia budovy kultúrneho domu v r. 1984. V obci pokračovala výstavba rodinných domov. V roku 1988 bola v chotárnej časti Stročinec postavená nová zväzarmovská strelnica.

Tradičná strelnica „v Gackoch“ musela v r. 1980 ustúpiť chatovej výstavbe. Nová strelnica pre odľahlosť miesta (a už možno aj pre zánik tradície) sa však čoskoro prestala využívať. Intenzívny stavebný ruch bol predovšetkým nad obcou v oblasti, ktorá v r. 1981 získala štatút rekreačnej oblasti (mesta Sabinov). Ešte v r. 1968 bol tu vybudovaný lyžiarsky vlek „Pod Solovazmi“. Pribúdali ďalšie lyžiarske vleky v dolnej časti i na Lysej. V r. 1969 započala výstavba horského hotela Lysanka na Lysej hore.

V r. 1979 začala a v r. 1981 sa ukončila výstavba Šport hotela, tiež na Lysej. V r. 1983 bol daný do prevádzky hotel Javorná. V 80. rokoch sa budovala sedačka na Lysú horu V r. 1985 sa započalo s výstavbou krytého kúpaliska. (Otvorené bolo 14. 7. 1989). Rekreačná oblasť sa plynofikovala. V r. 1988 sa započalo s výstavbou vodnej nádrže na potoku Telek Údolná stanica sedačky Sedačka na Lysú horu za Lúčnou. O kultúrno-spoločenskom živote obce hovoríme v tejto publikácii podrobnejšie na inom mieste.

Tu uveďme len toľko, že v 70. rokoch kultúrny život v obci stagnoval. Až na niekoľko estrád, ktoré organizoval Socialistický zväz mládeže (SZM) za predsedovania Johany Birčákovej, neskôr Margity Maľcovskej, a vystúpení detí miestnych škôl na oslavách centrálne organizovaných výročí, v obci išlo skôr o dovoz kultúry (ÚND, PUĽS …) ako o jej samostatnú aktívnu tvorbu.

V 80. rokoch tomu bolo už presne naopak. Agilný Slovenský zväz žien (SZŽ) pod vedením Anny Olejárovej, neskôr Cecílie Mašľárovej sa každoročne zúčastňoval prehliadok Krása životu. Skupina ochotníkov vystupovala v ukrajinskom vysielaní Rádia Prešov, na krajských mierových slávnostiach, na Prešovskom kultúrnom lete atď. Vznikol Klub mladých SZM, fungovala hudobná skupina Lysanka. Bolo to skutočne podnetné a úspešné obdobie v kultúrnom živote obce, ktoré sa vymykalo, (a treba to otvorene povedať), celkovej atmosfére a stagnácii v štáte a spoločnosti.

Údolná stanica sedačky

Údolná stanica sedačky

Ak hodnotíme politicko-spoločenskú situáciu v 70. a 80. rokoch v ich priereze, nemôžeme pozerať len na hospodárske ukazovatele, nielen na kvantitu, ale aj kvalitu života. Toto obdobie, obdobie tzv. normalizácie, je potrebné a nutné charakterizovať ako obdobie tvrdej disciplíny a formalizmu.

Celý život strany a spoločnosti šiel od jedného štátnopolitického výročia k druhému, od jednej previerky k ďalšej, od jedného ideologického školenia k nasledujúcemu. A to platilo aj pre obec Drienica, a to aj napriek viacerým svetlým výnimkám iniciatívy (napr. pri výstavbe kultúrneho domu, alebo v oblasti kultúry) a štatistickým ukazovateľom. Po otrasoch z konca 60. rokov si KSČ začiatkom 70. rokov potrebovala v štáte a spoločnosti ešte len upevniť svoju politickú moc.

Preto spočiatku funkcionárom komunistickej strany záležalo na ohlase, na dopade ich rozhodnutí na hospodársky, spoločenský, kultúrny a politický život krajiny. KSČ totiž hovorila do všetkého a rozhodovala o všetkom.

Sedačka na Lysú horu

Sedačka na Lysú horu

V priebehu 80. rokov však v socialistickom spoločenstve už začali hospodárske ťažkosti, (ako dôsledok politiky USA smerujúcej k „uzbrojeniu“ a tým aj k hospodárskemu kolapsu ZSSR.) V Sovietskom zväze začala „Perestrojka“. V Poľsku vznikla „Solidarita“… Náš politický systém nereagoval primerane, uzavrel sa, zahľadel do seba, izoloval sa od reality. Veľa sa písalo, hovorilo, ale nič konkrétne sa nedialo.

Klasickým príkladom toho boli napr. aj tzv. verejné schôdze strany v obci, ktoré povinne štyrikrát do roka zvolávala DO KSS. Nič sa na nich nevyriešilo a prakticky nikoho z obyvateľov ani nezaujímali. A vôbec tu už nebolo rozhodujúce, kto stál na čele dedinskej organizácie komunistickej strany. Miestni funkcionári vo svojom neraz poctivom úsilí o nápravu nedostatkov sa pomoci od svojej vrchnosti nedočkali. Systém v roku 1989 bol už tak prehnitý, v takom rozklade, že po 17. novembri sa vôbec nezmohol na odpor, zrútil sa.

Nežná revolúcia 1989 a vývoj po nej

Dňa 17. novembra 1989 v Prahe vtedajšia štátna bezpečnosť brutálne rozohnala pokojnú manifestáciu študentov. Policajti zranili 568 ľudí. Na druhý deň sa rozšírila falošná správa o úmrtí jedného študenta, účastníka demonštrácie. Divadlá vyhlásili jednodňový štrajk.

Pobúrenie verejnosti rástlo. Dňa 19.11. vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF), v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Dňa 20.11. začali v Prahe štrajkovať vysokoškoláci, o deň nato sa k nim pripojili ostatné vysoké školy v Čechách i na Slovensku. Večer 20.11. sa na Václavskom námestí v Prahe zhromaždilo 100 tisíc občanov, o deň neskôr 200000. Nasledovali demonštrácie po celej republike.

Dňa 24.11. zasadal mimoriadny Ústredný výbor KSČ. Bol odvolaný generálny tajomník Miloš Jakeš a ďalší tajomníci strany. Jakeša nahradil Karel Urbánek. 25.11. sa na Leteckej pláni v Prahe zhromaždilo 750 tisíc ľudí. Predsedu vlády Adamca dav vypískal. Prezident Gustáv Husák na to reagoval udelením amnestie najvýznamnejším politickým väzňom. 26.11. ÚV Komunistickej strany Slovenska zrušil článok o vedúcej úlohe komunistickej strany v spoločnosti.

Dňa 27.11. Občianske fórum vyhlásilo dvojhodinový generálny štrajk s heslami „Koniec vlády jednej strany!“; „Slobodné voľby!“; „Odstúpenie Gustáva Husáka! – prezidenta ČSSR“. Odznel prísľub kompetentných na splnenie požiadaviek OF, ostrý štrajk sa zmenil na štrajkovú pohotovosť. 28.11. bola zostavená nová vláda a 29.11. Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo v Ústave článok o vedúcej úlohe KSČ a o Marxizme-leninizme ako o určujúcej ideológii v spoločnosti. Dňa 10.12. prezident G. Husák vymenoval novú vládu a sám podal demisiu.

Dňa 20.12. Mimoriadny zjazd KSČ zrušil Ľudové milície. Dňa 28.12. bol za predsedu Federálneho zhromaždenia zvolený Alexander Dubček (pozri aj roky 1968/69), dňa 29.12. bol za prezidenta ČSR zvolený Václav Havel. Vysokoškoláci 30.12.1989 ukončili štrajk. V obci dňa 20. novembra sa konala verejná schôdza strany. Predseda DO KSS Alexander Maľcovský oboznámil prítomných s vývojom politických udalostí v roku 1989. Predseda MNV Juraj Škovran informoval o plnení bodov volebného programu z volieb 1986. Musel konštatovať, že zatiaľ sa nepodarilo splniť ani jeden bod tohto programu. Nato 1. decembra sa uskutočnilo stretnutie DO KSS so zložkami NF (národného frontu). V obci sa ešte stále uplatňovala vedúca úloha komunistickej strany.

Dňa 12. decembra 1989 bol v obci ustanovený akčný výbor verejnosti proti násiliu (VPN) v zložení Peter Javorský, Ján Maľcovský – „z Lúčkoch“, Jozef Maľcovský, Viera Maľcovská, Dušan Šimko. Dňa 27.12. sa v kultúrnom dome konal verejný dialóg VPN s občanmi obce. Akčný výbor VPN predložil na rozdiskutovanie a schválenie nasledovnú rezolúciu: „1. Žiadame zrušiť zatriedenie našej obce ako obec ukrajinská a opäť ju previesť tam, kde obec patrila, na obec slovenskú; 2. Žiadame zrušenie vyučovania jazyka ukrajinského (v miestnej základnej škole); 3. Žiadame, aby bol prijatý zákon o cirkvách; 4. Nesúhlasíme s MsNV Sabinov a ONV Prešov, aby sa obec rozdvojila; 5. Sme za mladou generáciou.“ 98 prítomných obyvateľov jednomyseľne schválilo body 3, 4 a 5 rezolúcie. Pri prvom bode sa zdržalo 7, pri druhom 3 občania, nikto nebol proti.

Dňa 11. januára 1990 miestna VPN opätovne zvolala verejné zhromaždenie občanov. Prítomných bolo 150 obyvateľov obce. Prizvaní boli aj predseda MsNV v Sabinove a funkcionári zodpovední za rekreačnú oblasť. Nikto z nich neprišiel. Občania v diskusii nastoľovali problémy, o ktorých sa doteraz nemohlo hovoriť.

Napr. vyšlo najavo, že už v r. 1986 existoval zámer na výstavbu vodovodu a kanalizácie v obci, ale jeho realizácia bola (vraj) podmieňovaná pripojením sa Drienice k Sabinovu ako jednej z jeho mestských častí. 28. januára na podnet VPN sa konalo ďalšie zhromaždenie občanov, (prítomných bolo 132 obyvateľov.) Doterajší predseda MNV sa rozhodol, že do konca februára 1990 odstúpi z funkcie. Bola vyslovená dôvera piatim členom rady MNV, dvom nie. Za návrh VPN na nového predsedu MNV Ing. Františka Škovrana hlasovalo 87,1 % prítomných. Dňa 16. marca sa konala ustanovujúca schôdza Kresťansko-demokratického klubu. 25. 3. 1990 po zaniknutom Socialistickom zväze mládeže bol založený Zväz mládeže, 9. júna 1991 po zaniknutom Slovenskom zväze žien vznikla základná organizácia Demokratickej únie žien.

Naďalej veľmi agilne, ako počas celého obdobia svojej existencie, pracovala miestna organizácia Zväzu protipožiarnej ochrany (ZPO) (65). Na kvalitatívne vyššiu úroveň sa dostala aj práca miestnej telovýchovnej jednoty (TJ)(66). Niektoré organizácie ako ZČSSP, KSUP zanikli. Práca ostatných sa v deväťdesiatych rokoch v živote obce už výraznejšie neprejavila. 8. – 9. júna sa konali voľby do Snemovne ľudu, Snemovne národov FZ, do SNR. 23. a 24. novembra 1990 zas komunálne voľby. Starostom obce sa stal Ing. František Škovran. Do funkcie nastúpil o dva týždne neskôr 10. decembra.

Potom dňa 28.12.1990 na verejnom zhromaždení občanov potvrdil svoje predstavy o rozvoji obce. Tie isté, ktoré predniesol už 11. novembra na jednom z predvolebných zhromaždení. (Navrátenie rekreačnej oblasti tak, aby slúžila obci, plynofikácia, vodovod a kanalizácia, regulácia potoka, poriadok atď.). Občania s nádejou vykročili do nasledujúceho desaťročia. Toto desaťročie prinieslo so sebou nové štátno-právne usporiadanie. Dňa 17.7. 1992 Slovenská národná rada vyhlásila politickú zvrchovanosť slovenského národa tzv. Deklaráciu.

Zapaľovali sa Vatry zvrchovanosti. 1. septembra 1992 bola prijatá Ústava SR. 25.11.1992 Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo zákon o rozpustení republiky. 1.1.1993 vznikla samostatná SR. Okamžite 19.1. bola prijatá do OSN, 30.6. do Rady Európy. Dňa 1.2.1995 bola uzavretá Európska dohoda o pridružení SR k Európskej únii (EÚ). Prvým prezidentom SR sa stal Ing. Michal Kováč, CSc. Druhým od roku 1999 Ing. Rudolf Schuster, CSc., Dr. h. c. Dňa 30.1.2003 prezident Schuster navštívil našu rekreačnú oblasť, slávnostný obed sa konal v Hoteli Šomka.

V dňoch 16. a 17. mája 2003 sa konalo referendum o vstupe SR do EÚ. Účasť voličov na referende bola 52,5 %. Z nich za vstup hlasovalo 93,7 %. 1. mája 2004 sa SR stala jedným z vtedy 25 členských krajín EÚ(67). (V r.2011 tvorilo EÚ už 27 krajín). Potom 21.12.2007 SR bola prijatá do Schengenského priestoru, t.j. do zóny voľného pohybu osôb, do zóny bez kontrol na hraniciach štátov vo vnútri tohto spoločenstva.

_____________________________

(65))Organizácia vznikla r. 1925. Podrobnejšie pozri stať Spoločenské organizácie v obci. (66))Podrobnejšie pozri stať Šport v obci. Na tomto mieste uveďme len toľko, že šport v obci v rokoch socializmu materiálne zabezpečoval predovšetkým rozpočet miestneho národného výboru. To, čo chýbalo, doplnilo nadšenie športovcov. V 90. rokoch po nežnej revolúcii už rozpočet obecného úradu zďaleka nepostačoval na krytie výdavkov, najmä nie vtedy, ak činnosť TJ bola v týchto rokoch rozmanitá, bohatá a družstvá (najmä šachistov, ale i futbalistov) hrali, zápasili v pravidelných súťažiach.

Bez štedrých príspevkov mnohých sponzorov by ich účinkovanie nebolo možné. V 90. rokoch, a neskôr, na šport prispievali najmä Dušan Šimko, Miroslav Marton, Juraj Adam, Pavol Sedlák, Ján Vasiľ, Ing. Milan Škovran č.d. 220, Dušan Migaš, Anna Calíková, Stanislav Lukáč, Ján Mochňacký, Alexander Maľcovský, Wolf – Palenčár, Urbárska spoločnosť, Besna, s.r.o., UPA – pohostinské služby, Adams, Poľovnícka spoločnosť Lysá atď., atď. (67) Všetky predchádzajúce i nasledujúce referendá, vyhlásené v samostatnej SR boli neplatné. Preto sa o nich nezmieňujeme

.10.4.2008 NR SR ratifikovala tzv. Lisabonskú zmluvu. Zmluva optimalizovala rozhodovacie a ďalšie mechanizmy vo vnútri Európskej únie. 2.7.2008 Rada ministrov financií EÚ stanovila konverzný kurz eura ku slovenskej korune (1 euro = 30,1260 Sk) a tak 1.1.2009 SR vstúpila do eurozóny. Na Slovensku sa začalo platiť eurom. V jeseni 2009 prepukla svetová ekonomická recesia … 90. roky priniesli aj dve vlny kupónovej privatizácie, v ktorých však málokto vôbec niečo reálne získal. Priniesli aj vznik súkromno-podnikateľského sektora, ale tiež liberalizáciu (rozumej zdražovanie) cien energií, tovarov, služieb, najmä cien potravín, priniesli nové iniciatívy jednotlivcov a skupín….

Tak napr. na výročnej členskej schôdzi Jednoty, spotrebného družstva, vo februára 1991 sa zvýšil členský vklad zo 100 na 500 Sk. Počet družstevníkov v obci poklesol z 217 na 68 osôb. Tieto roky priniesli pre obec aj zánik MHD v Sabinove (od mája 1991).

Dopravu do obce začala zabezpečovať znova ČSAD, ale už s nižším počtom spojov a za vyššie ceny. 90. roky priniesli predovšetkým však boj o existenciu, o zamestnanie. Výroba v priemyselných závodoch v Sabinove a na okolí klesala a viaceré podniky zanikli. Ťažké to bolo najmä v roku 2004, kedy JRD v Šarišských Sokolovciach sa dostalo do konkurzu, skrachovalo. Jeho pokračovatelia firma AGROTECH – SK, s.r.o. Drienica, firma KLASIK, s.r.o. Lipany, Pasienková spoločnosť Borov, vystačili už s oveľa nižším počtom zamestnancov. V obci vzrástla nezamestnanosť.

Na druhej strane ľudia dostali priestor, osobnú slobodu, možnosť presadiť sa. Väčšina občanov ihneď po revolúcii sa usilovala o navrátenie pôdy, začala na nej hospodáriť, objavila sa drobná mechanizácia, rástla produktivita práce. Poľnohospodárstvo sa napriek tomu nestalo však hlavným zdrojom príjmov a obživy ľudí v obci. Viacerí občania začali podnikať. Viacerým sa podarilo postupne sa zamestnať v súkromných firmách v obci a v rekreačnej oblasti. No i tak veľa chlapov (a nielen chlapov) muselo a ešte stále musí odchádzať za prácou do cudziny, predovšetkým do Čiech, ale i ďalších štátov Západnej Európy.

V oblasti lesného hospodárstva si vlastníci lesov bývalého Urbariátu a Kompánie dňa 18.11. 1990 ustanovili prípravný výbor na obnovenie činnosti Urbárskej spoločnosti Drienica. Spoločnosť bola dňa 4.9.1993 zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR. Dňa 7.4. 1994 bol zvolený nový výbor na čele s Leonardom Škovranom, odborným lesným hospodárom Jánom Vasiľom. Od svojho vzniku až do súčasnosti je Urbárske spoločenstvo stabilnou a prosperujúcou spoločnosťou. Od r. 1991 prebiehali medzi MsÚ Sabinov a Obecným úradom Drienica rokovania o delimitácii rekreačnej oblasti.

V apríli 1992 pod správu obce prešli všetky vleky, sedačková lanovka, kryté kúpalisko, hotel Javorná, horský hotel Lysanka a Šport – hotel na Lysej hore. Tiež 154 súkromných chát a 34 chát organizácií. Dňa 1.10. 1994 bola založená akciová spoločnosť ROD (Rekreačná oblasť Drienica a Lysá hora).

Jej riaditeľom sa stal Ing. František Škovran. Ten bol znova potvrdený vo funkcii starostu obce aj v komunálnych voľbách v decembri 1994. (Predčasné parlamentné voľby sa konali 30.9.–1.10. 1994.) V decembri 1995 ROD, a.s. zakúpila od Snowbatiz, s.r.o. Batizovce, pre potreby zjazdového lyžovania snehové delá. Tie boli nainštalované na dolných zjazdovkách. Do prevádzky boli dané 21. januára 1996. Nakoľko vleky na Lysej sa nachádzali v chotári obce Olejníkov, v roku 1996 sa ich ROD, a.s., musela vzdať a odovzdať ich tamojšiemu obecnému úradu.

Ostatný majetok stále spravovala ROD, a.s. Všetky jej akcie ešte koncom roka 1997 vlastnila obec. Občania Drienice zdarma využívali lyžiarske zariadenia ako aj krytý bazén. Určité, ale pre splácanie dlhov relatívne nízke finančné prostriedky sa dostávali aj do rozpočtu obce. V r. 1998 došlo v rekreačnej oblasti ku štrukturálnym zmenám. Besna, s.r.o. odkúpila od ROD, a.s. hotel Lysanku, hotel Šport a sedačku na Lysú horu. Hotel Javorná, krytý bazén a dolné zjazdovky prevzal od ROD a.s. do prenájmu Ing. František Škovran.

Zrejme ani finančné prostriedky od Besna s.r.o. nestačili na splácanie dlhu a tak dňa 22.12. 1999 bol na podnet veriteľa Dušana Jančáryho vypísaný konkurz na hotel Javorná a na krytý bazén. Ing. Škovranovi končila nájomná zmluva 30.4.2000. Po tomto termíne obe zariadenia boli mimo prevádzky.

Až v decembri 2000 správca konkurznej podstaty oba objekty prenajal firme Besna, s.r.o. Tá po nevyhnutnej údržbe obe zariadenia dala okamžite začiatkom roka 2001 do prevádzky. K uvedenej chronológii je potrebné jednoznačne dodať, že všetky zmeny aspoň v počiatkoch tohoto procesu boli vždy prerokované, udiali sa s vedomím a so súhlasom Obecného zastupiteľstva v Drienici. Sofistikovane a vždy dôsledne v súlade s platnou legislatívou, akcie a.s. ROD (a tým aj jej povinnosti a zisk) prešli z obce do súkromných rúk.

Teraz nám všetkým musí ísť už len o to, aby rekreačná oblasť skutočne prosperovala, saturovala nezamestnaných, aby z tejto jej prosperity svojimi aktivitami (ubytovanie, služby…) profitovali aj samotní občania obce. 18. – 19. 12. 1998 sa konali voľby do obecných zastupiteľstiev.

Starostom obce sa stal Peter Javorský. (Parlamentné voľby prebehli 25. a 26. 9. 1998.) Peter Javorský opakovane zvíťazil aj v komunálnych voľbách v roku 2002. V deväťdesiatych rokoch bola obec svedkom rozsiahlej investičnej výstavby, ale i svedkom mnohých drobnejších aktivít občanov zameraných predovšetkým na skvalitnenie ich životného prostredia.

Už v novembri 1991 sa začalo s plynofikáciou obce. Práce začali v jej dolnej časti a pokračovali v troch etapách. V roku 1993 sa započalo s druhou etapou, v roku 1994 s treťou etapou plynofikácie. Práce boli ukončené v júni 1994. Plynofikovala sa aj rekreačná oblasť. V apríli 1995 bol položený nový asfaltový povrch cesty po prvej etape, v r. 1997 po druhej a tretej etape plynofikácie. 16.7.1992 boli ukončené práce na zapojení káblovej televízie v obci.

V roku 1995 Slovenské telekomunikácie zriadili v obci pomocnú telefónnu ústredňu. Tým rozšírili sieť pevných telefónnych liniek na 85. V r. 1998 osadili nové stĺpy a natiahli nové káble, a tak existujúcu sieť rozšírili na 153 domových staníc, v lete 1999 na 162 staníc. V r. 2000 bola telefónna sieť v obci napojená na novú digitálnu telefónnu ústredňu v Sabinove. Kvalita služieb sa podstatne zvýšila. V obci súbežne s týmto procesom sa postupne zvyšovali aj počty majiteľov mobilných telefónov. Dnes je už úplnou samozrejmosťou, že ich využívajú občania všetkých kategórií, aj deti.

V októbri 1996 poskytlo Ministerstvo financií SR dotáciu na rozšírenie siete miestnych komunikácií k investičnej bytovej výstavbe. Konkurz vyhrala ROD, a.s. Drienica. Akciová spoločnosť postavila v dolnej časti obce cez potok Šomka kamenný most, vyasfaltovala cestu od domu č. 226 po dom č. 216, cestu smerom na Svätojánske pole v dĺžke 390m a tiež cestu smerom na Papierničku v dĺžke 80m. V obci však prebiehali aj práce menšieho rozsahu. Zabezpečoval ich obecný úrad zo svojho rozpočtu.

Do prác boli zapájaní predovšetkým nezamestnaní v obci. Tak napr. v roku 1991 boli vyčistené priestory cintorína, vykopaná studňa na ňom; čistil a upravoval sa svah na miestnom potoku; v auguste bola vykopaná studňa na ihrisku, v septembri bola vyrúbaná časť starých topoľov v dolnej časti obce; tých, ktoré bezprostredne ohrozovali okoloidúcich. A tak sa tieto a obdobné činnosti každoročne opakovali – čistili sa a upravovali verejné priestranstvá, udržiavali sa miestne komunikácie, v zimnom období sa zabezpečoval ich posyp; kosila sa tráva okolo cesty, potoka, udržiaval sa cintorín atď.

V r. 1997 sa začala zásadná úprava cintorínskych priestorov V tomto roku boli pri vstupe na cintorín postavené oporné betónové múry. Tie dodnes bránia zosuvu pôdy na pod ním prechádzajúcu cestu. V lete 1999 občania – mládež, športovci, dôchodcovia … svojpomocne oplotili priestory cintorína v dĺžke okolo 300m, osadili novú bránu a vstupnú bránku. V r. 1999 obecný úrad zakúpil na prevoz zosnulých štvorkolesový vozík. V r. 2000 bola upravená príjazdová cesta na cintorín, vykopaná odvodňovacia priekopa, vytvorené cestičky ku hrobom. Začali sa tiež ozývať hlasy o potrebe výstavby Domu smútku v obci.

Práce na odvodňovacej priekope na cintoríne v r. 2000

Práce na odvodňovacej priekope na cintoríne v r. 2000

 

Práce na odvodňovacej priekope na cintoríne v r. 2000

Práce na odvodňovacej priekope na cintoríne v r. 2000

Prietrž mračien 24.6.1998 značne poškodila reguláciu potoka. Aj tieto poškodenia sa koncom roka 1998 reparovali z prostriedkov obecného úradu. V roku 2000 sa zas prečistili vodné priepusty na bočných cestách, v hornej časti obce sa rozšírilo verejné osvetlenie.

V roku 2000 z iniciatívy vtedajšieho starostu Petra Javorského sa začalo v obci s prípravou výstavby vodovodu a kanalizácie. Prebehli rokovania, schvaľovacie konania, zabezpečovali sa povolenia a financie. Dohodlo sa napojenie budúceho vodovodu na diaľkový vodovod Brezovica – Prešov a kanalizácie na Sabinov – čistiareň odpadových vôd v Orkucanoch. Dohodlo sa, že investorom výstavby bude Obecný úrad Drienica a že výstavbu finančne bude zabezpečovať Ministerstvo životného prostredia SR. A tak všetky sily a prostriedky obecného úradu sa kumulovali na rok 2001.

V obci započal grandiózny projekt výstavby vodovodu a kanalizácie v hodnote 95 miliónov Sk. (vodovod 40 miliónov, kanalizácia 57 miliónov). Ešte v závere roka 2000 pripravila firma VodoKap–SK, s.r.o. Prešov, zodpovedný projektant Ing. M. Pekarovič, Projekt verejnej splaškovej kanalizácie. Začiatkom r.2001 tá istá firma i projektant vyhotovili Projekt verejného vodovodu. Výberové konanie na obe akcie sa uskutočnilo 22. mája 2001. Podklady prevzalo 14 firiem. V termíne sa do konkurzu prihlásilo 5 firiem. Z nich ako víťaz vyšla firma GASMONT, s.r.o. Sabinov.

Predpokladaný náklad na vodovod podľa víťaznej firmy činil 39 779 447 Sk, na kanalizáciu 57 315 235 Sk, spolu 97 094 682 Sk vrátane DPH. Práce boli rozplánované na 761 pracovných dní, t.j. na tri roky. Dňa 6. novembra 2001 OÚ Drienica odovzdal víťaznej firme stavenisko. Dňa 3.12. firma začala s výkopom rýh a montážou rúr od vodovodného radu Brezovica – Prešov smerom na Sosninu. Vykonali sa práce na 350m dlhom úseku, potom pre silné mrazy boli práce prerušené. V roku 2002 pokračovali, v roku 2003 boli pre nedostatok financií opätovne prerušené. Začiatkom júna 2004 začala ďalšia etapa výkopových prác tento raz v obci na jej dolnom konci.

Čerpali sa prostriedky z vládneho kohézneho fondu. Po mesiaci boli práce pre nedostatok finančných prostriedkov znova zastavené. Možno aj preto sa v priebehu roka zmenil investor stavby. Investorstvo od obce prevzala Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice.

V priebehu roka 2003 sa tiež ukázalo, a rok 2004 to len potvrdil, že ak obec chce z fondov Európskej únie získať prostriedky na svoje rozvojové programy, vrátane finančných prostriedkov na dokončenie výstavby vodovodu a kanalizácie, musí rozpracovať a prijať dva zásadné dokumenty – Územný plán obce Drienica a Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Bez nich ďalší rozvoj obce nie je možný. Rozpracovanie oboch spomínaných dokumentov však predpokladalo spresniť intravilán a extravilán obce. Preto v závere roka 2003 začali práce na novom elaboráte intravilánu. V decembri 2003 sa vykonalo miestne šetrenie. Od apríla do júna 2004 sa uskutočnili merania a v dňoch 13. – 15. decembra 2004 sa konali stretnutia pracovníkov Správy katastra Sabinov s občanmi, na ktorých sa odsúhlasili výsledky týchto meraní(68). Už koncom roka 2003 bol vyhlásený tiež zámer na spracovanie Územného plánu rozvoja obce. Návrh zadania plánu spracoval AMA ateliér Prešov. Hlavným riešiteľom bol Ing. arch. Marián Rajnič. Návrh zadania bol zverejnený na vývesnej tabuli obecného úradu od 10.6. do 12.7.2004.

Koncom augusta 2004 ho obecný úrad zaslal na pripomienkové konanie na Krajský stavebný úrad v Prešove. Ten 30.9.2004 poskytol k nemu súhlasné stanovisko. Obecné zastupiteľstvo dňa 6.10.2004 potom rozhodlo o vypracovaní samotného Návrhu Územného plánu obce. V roku 2005 AMA ateliér Prešov pokračoval v začatej práci. V závere roka Krajský pozemkový úrad v Prešove vydal rozhodnutie, podľa ktorého bol intravilán obce Drienica už (konečne) presne definovaný a zakreslený do máp. Teraz už nič nestálo v ceste k dokončeniu Územného plánu obce a tak aj k získaniu dotácií na finančné krytie výstavby vodovodu a kanalizácie, ako aj ďalších projektov v obci.

Obec následne podala na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR na Environmentálny fond SR žiadosť o finančné krytie už uskutočnenej výstavby. V žiadosti obec dokladovala tiež skutočnosť, že má na účte 5 % vlastných prostriedkov (2 milióny Sk) na spolufinancovanie stavby. Jej predchádzajúce rokovania s Dexia bankou boli úspešné.

Obec získala prísľub. Žiadosť v roku 2005 však na MVRR (Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja) SR nebola vybavená a tak vo výstavbe sa v tomto roku nepokračovalo. V roku 2006 obec odpredala rozostavanú časť vodovodu a kanalizácie a pozemky pod stavbou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice za symbolickú 1 Sk. VVS, a.s., ktorá už od r. 2004 bola investorom stavby, sa teraz zaviazala preplatiť doterajšie náklady obce. Tiež prevzala záväzky obce voči firme Eurogas, s.r.o. Sabinov, ktorá v júni 2004 vykonávala výkopové práce v dolnej časti obce a ktorá v priebehu roka 2005 dôrazne tlačila na obec, aby tieto práce vo výške 1 milióna Sk aj preplatila.

Ani po týchto opatreniach sa však vo výstavbe v roku 2006 nepokračovalo. V roku 2006 bol dokončený Územný plán obce Drienica (ÚPO). Obecný úrad zverejnil jeho návrh dňa 21.8.2006. Občania ho mali možnosť do 30 dní od jeho zverejnenia pripomienkovať. Dňa 7.9.2006 sa k návrhu konalo verejné zhromaždenie občanov. Občania svoje právo na podávanie pripomienok plne využili.

____________________________________________________

(68) V priebehu roka 2004 sa začalo tiež s obnovou operátu extravilánu – t.j. katastrálneho územia obce Drienica. A tak od 31.5.2004 začali platiť nové štandardizované názvy chotárnych častí. (Uvádzame ich v úvodných pasážach tejto knihy v stati Charakteristika obce Drienica.)

Dňa 12.10.2007 na zasadnutí obecného zastupiteľstva Ing. arch. Vladimír Bednár predniesol Správu o prerokovaní návrhu ÚPO a o riešení pripomienok občanov k nemu. Nadväzne poslanci schválili Všeobecné záväzné nariadenie obce č.1/2007, ktorým sa vyhlásila záväznosť časti tohto dokumentu a to bodu 3 a výkresov 2a a 3 grafickej časti ÚPO.

Riešenia Územného plánu vychádzali z potreby vypracovať pre obec Drienica dlhodobú stratégiu trvale udržateľného rozvoja. Obec doteraz nemala adekvátne územnoplánovacie dokumenty, ktoré by vytvárali podmienky, predpoklady pre bývanie, výrobu, rekreáciu, turizmus i cestovný ruch. V územnom pláne sa navrhlo optimálne usporiadanie funkčných plôch, navrhla sa občianska, dopravná a technická vybavenosť vzhľadom na doterajšie i predpokladané obytné zóny.

Rešpektovali sa záujmy ochrany prírody, definovali sa výhľadové potreby sietí technickej infraštruktúry a dopravného systému. Riešenia posilnili krajinno-estetické a ekologické faktory v území. Rešpektovali sa ďalšie aspekty komplexného rozvoja obce do roku 2020 a v perspektíve aj na ďalšie roky. Jednou zo základných myšlienok bolo a aj je prepojenie rozvoja obce s rozvojom rekreačnej oblasti a opačne. Celková výstavba v obci kalkuluje až s 15 hektármi zastavanej plochy. Okrem vyťaženosti rozostavaných plôch počíta aj s novými zónami výstavby.

Do roku 2020 sa ráta s výstavbou 30 – 55 nových domov aj s občianskou vybavenosťou. Pritom ÚPO má kapacitnú rezervu na vybudovanie až 66 nových domov. Ráta sa tiež riešením problémov školstva, kultúry – rozšírením objektu kultúrneho domu a výstavbou amfiteátra v dolnej západnej časti obce. Amfiteáter bude súčasťou komplexného športového areálu, ktorého súčasťou v severnej časti budú golfové ihriská s jedálenskými a ubytovacími kapacitami. Plánuje sa výstavba detských ihrísk v obci, športového areálu pri Dome saleziánov.

Ráta sa s jazdiarňou v blízkosti potoka Telek, s rozšírením športovísk v rekreačnej oblasti vrátane troch nových cykloturistických trás. Vybudujú sa tri nové nádrže pre potreby umelého zasnežovania. Nádrže budú aj súčasťou protipovodňových opatrení.

V ÚPO sú riešené aj otázky rozvoja poľnohospodárstva, ktoré sa preorientuje na výrobu biomasy; otázky ochrany pamiatok a kultúrneho dedičstva; ochrany životného prostredia, kde však nutnou podmienkou pre dosiahnutie zámerov je urýchlené dobudovanie vodovodu a kanalizácie v obci … a celá škála ďalších zámerov.

Rok 2006 bol rokom volieb. Dňa 17.6. sa konali parlamentné voľby. Vyhral ich Smer – SD. Dňa 2.12.2006 sa konali komunálne voľby. Starostom obce sa po Petrovi Javorskom stal Ing. Igor Birčák. Došlo aj k úplnej výmene sedemčlenného poslaneckého zboru. Ing.

Birčák bol vo funkcii starostu obce potvrdený tiež vo voľbách v roku 2010. Hneď po svojom nástupe nové vedenie obce riešilo akútny problém. V júni 2006 zasiahli obec prívalové dažde a povodne. Záchranné práce zaťažili rozpočet obce sumou vyše troch miliónov Sk. Škody na majetku obce činili 290 000 Sk. Začiatkom roka 2007 obci hrozil ozdravný režim (podľa Zákon č.583/2004 Z.z.). A tak starosta a obecné zastupiteľstvo vyvinuli maximálne úsilie na získanie finančných prostriedkov na eliminovanie dlhu ako aj na krytie rozbehnutých resp. pripravovaných projektov. V júli 2007 potom Ministerstvo financií SR uhradilo dlh obce v plnom rozsahu.

Výkopy v obci v roku 2007

Výkopy v obci v roku 2007

V roku 2007 pokračovali aktivity smerujúcich k ukončeniu výstavby vodovodu a kanalizácie. 19.1.2007 boli podpísané nové zmluvy medzi VVS, a.s. Košice a obcou. Na verejnom zhromaždení občanov 4. marca 2007 odzneli informácie o potrebe uzatvárať Zmluvy o budúcej zmluve medzi VVS a občanmi.

V týždni od 17.8.2007 občania mali možnosť overiť si kvalitu vody vo svojich studniach a súkromných zdrojoch. Merania vykonala firma AQUA trade Slovakia, s.r.o. Zvolen. Merania potvrdili, že je najvyšší čas

Výkopy v obci v roku 2007

Výkopy v obci v roku 2007

pokračovať vo výstavbe verejného vodovodu a kanalizácie a čo najskôr túto výstavbu aj ukončiť.

 

Finančné prostriedky sa potom našli v rámci projektu Čistá Torysa. Združenie v tom čase zahŕňalo 35 obcí okresu Prešov a Sabinov. V piatich obciach tohto združenia, vrátane Drienice, sa mal vybudovať vodovod a kanalizácia.


1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

DRIENICA v premenách času 1332 – 2012

[anti-both]

DRIENICA v premenách času 1332 – 2012,časť 4
5 (100%) 7 vote[s]
zobrazené: 7 127 krát

Pridaj komentár

Meno a e-mail sú povinné. Váš e-mail nebude zverejnený.

► obrázok vlož url: