DRIENICA v premenách času 1332 – 2012,časť 8

Školstvo v obci

Základné školstvo.
Školská reforma Márie Terézie Ratio educationis z 22. augusta 1777 ustanovila založiť pre roľnícky ľud v každej dedine základné tzv. triviálne školy. Namiesto nich to mohli byť aj farské školy. Boli to jednotriedne školy s jedným učiteľom pre všetky deti vo veku od 6 do 12 rokov. V škole sa vyučovali tri povinné predmety: čítanie, písanie, rátanie.

Veľa hodín sa pochopiteľne venovalo vyučovaniu náboženstva a základom poľnohospodárstva. A tak aj v našej obci v roku 1778 vznikla Gréckokatolícka cirkevná škola. V týchto školách sa vyučovalo rečou ľudu, na vyšších školách po nemecky. V roku 1860 predstavitelia maďarskej šľachty tzv. Októbrovým dekrétom presadili za vyučovací jazyk na školách – jazyk maďarský, slovenčina a nemčina sa stali len pomocnými jazykmi. Po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa začala presadzovať myšlienka jednotného maďarského štátu a národa. Po slovensky sa potom vyučovalo len na niektorých základných školách.

Po roku 1907 po prijatí Apponyiho zákonov sa už na všetkých školách vyučovalo len po maďarsky. Netreba vari ani pripomínať, že „Žiadosti slovenského národa“ z 10. mája 1848 a Memorandum slovenského národa zo 6.-7. júna 1861 neboli ani v oblasti školstva vládnou mocou rešpektované. V roku 1918 po vzniku ČSR bolo na Slovensku len okolo 300 učiteľov základných škôl a do 20 stredoškolských profesorov slovenskej národnosti. Na pomoc im prichádzali českí učitelia. V tunajšej škole sa preto prestalo vyučovať po maďarsky až v roku 1922. Učilo sa v miestnom dialekte a po slovensky.

Od roku 1930 sa vyučovalo len po slovensky. 12.3.1945 občania na mítingu v miestnej škole deklaratívne odhlasovali zriadenie ruskej školy. Od 22.4.1945 sa potom v škole vyučovalo po rusky. od 1.4.1955 po ukrajinsky a od 7.9.1960 po všeobecnej nespokojnosti a po podpisových akciách(88)– po slovensky. V závislosti od vyučovacieho jazyka sa menil aj názov školy

Niektoré z dochovaných tabúľ školy.(Foto poskytol p. Miloslav Maľcovský, č.d. 104)

Niektoré z dochovaných tabúľ školy.(Foto poskytol p. Miloslav Maľcovský, č.d. 104)

Od roku 1778 do roku 1945 Gréckokatolícka ľudová škola Šom (neskôr Šoma); od 22.4.1945 Štátna ruská ľudová škola Šoma(89); od 1.9.1948 Ruská národná škola Drienica; od 1.4.1955 Ukrajinská národná škola Drienica; od 7.9.1960 Základná deväťročná škola Drienica, 1.–5. ročník; od 1.9.1965 Základná deväťročná škola Drienica, 1.–4. ročník; Od 1.9.1990 Základná škola Drienica, 1.-3. roč.; Od 1.9.2005 Cirkevná základná škola blahosla- Niektoré z dochovaných tabúľ školy veného Vasiľa Hopka, Drienica 97.

__________________________________________________________ (88) V šk. roku 1958/59 Alžbeta Sedláková a Anna Birčáková prestali posielať svoje deti do školy, pokiaľ tu v obci nebude slovenská škola. Helena Škovranová – z Murovanice, Andrej Maľcovský a Andrej Jasenský začali v obci petičnú akciu – začali zbierať podpisy na podporu zriadenia slovenskej školy. V septembri 1961 sa v škole konalo verejné zhromaždenie občanov, aj za účasti predstaviteľov krajských a okresných orgánov ako aj člena ústredného výboru KSUP-u – Kultúrneho spolku ukrajinských pracujúcich na Slovensku. Úsilie občanov nebolo márne.

(89) Slovenská národná rada, ktorá pracovala počas SNP, svojím výnosom zo dňa 6.9.1944 poštátnila všetky školy. Preto hneď od roku 1945 ide aj v názvoch o štátne resp. národné školy. 21.4.1948 bol potom prijatý Zákon o jednotnej škole (č.95/48 Sb.) – ten okrem iného uzákonil aj 9 ročnú ZŠ. Zákon bol niekoľkokrát novelizovaný. V roku 1953 – 8 ročná ZŠ; v r.1960 – 9 ročná ZŠ; v roku 1976 – program povinnej 10 ročnej povinnej školskej dochádzky s 8 ročnou ZŠ; v roku 1990 – 9 ročná povinná školská dochádzka a od roku 1998 znova 10 ročná s 9 ročnou základnou školou. 10 ročná povinná školská dochádzka bola potvrdená aj v najnovšom školskom zákone č. 245/2008 Z.z. z 22.5.2008 a v jeho novelizácii v roku 2011. Uvádzame to skôr pre informáciu, pretože dĺžka povinnej školskej dochádzky neovplyvňovala počet tried a ročníkov na tunajšej škole. Počty žiakov skôr ovplyvňoval demografický vývoj v obci. .

Súčasne so zmenou ostatného názvu došlo i ku zmene v zriaďovateľskej pôsobnosti školy. Tá prešla z Obecného úradu Drienica na Gréckokatolícky biskupský úrad Prešov, od roku 2008 na Arcibiskupský úrad Prešov. Škola až do roku 1931 bola jednotriedna, od šk. roka 1931/32 dvojtriedna. V šk. roku 1922/23 mala 7, neskôr 8 ročníkov. V šk. roku 1938/39 5 ročníkov. Aj v šk. roku 1945/46 bola dvojtriednou školou s piatimi ročníkmi, od šk. roku 1965/66 stále dvojtriednou, ale so štyrmi ročníkmi(90). Od šk. roku 1990/91 už len jednotriednou s tromi ročníkmi.

Od šk. roku 2005/2006 opäť dvojtriednou so štyrmi ročníkmi a od šk. roku 2011/12 jednotriednou školou so štyrmi ročníkmi. V povojnovom období a najmä v 90. rokoch počty žiakov postupne klesali. Kým v predvojnovom období to bolo v priemere 14 žiakov na ročník, v školskom roku 2010/2011 to štatisticky bolo len 4,5 žiaka na ročník a v šk. r. 2011/12 už len (štatisticky) 3,25 žiaka na ročník. Učiteľkou – riaditeľkou školy v školskom roku 2011/12 je Mgr. Dagmar Funtaľová.

Žiaci gréckokatolíckej ľudovej školy v Šome v šk. roku 1931/32

Žiaci gréckokatolíckej ľudovej školy v Šome v šk. roku 1931/32

Podľa zistení p. Miloslava Maľcovského, č.d. 104: Prvý rad sediacich – t.j. dolný rad zľava: Ján Mikita; Ján Škovran; Lipoc Rosenblat; Juraj Timura; ???; Vincent Škovran; Martin Maľcovský; Ján Birčák; ???; Mikuláš Mikita; Ján Olejár; Štefan Mojzeš; Štefan Škovran 2. rad odspodu zľava: Alžbeta Maľcovská; Helena Škovranová; Margita Klembárová; ???; Anna Škovranová; Učiteľ Štefan Prusák; farár Ireneus Mankovič; – neznámy dospelý; Mária Mikitová; Margita Novická; Anna Šimková; Anna Štefančíková; Anna Dujavová; 3. rad zospodu zľava: -neznámy chlapec; Andrej Poráč Nad nimi: Mária Orlovská; Anna Gajdošová; ???; ???; Margita Karaffová; Anna Hudáková; Mária Mačišáková; celkom vpravo Mária Staneková 4. rad celkom hore zľava: Vojtech Mihálik; Michal Kovaľ; Áron Rosenblat; Andrej Fech; Jozef Maľcovský; Michal Škovran __________________________________________________________

(90) V školskom roku 1989/90 sa dve triedy zachovali už len vďaka tomu, že škola patrila medzi tzv. národnostné školy, v ktorých normatív počtu žiakov pripadajúci na jednu triedu bol podstatne nižší ako v slovenských školách. Od 9.1.1990, kedy z iniciatívy miestnej VPN a rodičov bolo zrušené vyučovanie ukrajinského jazyka, škola stratila štatút národnostnej školy a od školského roka 1990/91 sa stala jednotriednou s tromi ročníkmi

Na škole počas jej existencie pôsobila plejáda učiteľov. Od založenia školy do r.1922 to boli postupne: Ján Andraško, jeho syn Andrej Andraško, Vasiľ Čisarik, Vasiľ Duda (Dudlák), Peter Szatmary, Štefan Andraško, Eugen Andraško (1907 – 1922) a pravdepodobne zoznam nie je úplný.

Štefan Prusák

Štefan Prusák

Ďalšími správcami – riaditeľmi školy boli: Štefan Prusák (1922-32), Andrej Mikluš (1933), Alexander Hodobay (1933-37), Ján Székely (1937-45), Juraj Maľcovský (1945-77 … dňa 28.3.1957 mu bol udelený titul „Vzorný učiteľ“), Mgr. Alexander Babjak (1977-90), Mgr. Anna Olejárová (1990-2009), Mgr. Dagmar Funtaľová (od 1.9.2009). Ako učitelia v obdobiach, keď škola bola dvojtriedna, postupne pôsobili: Jozef Dudinský, Marta Ľočová, Emil Podhájecký, Pavol Štefan Prusák Fialka, Marta Martonová, Ružena Mochnáčová, Milada Skovajsová, Márie Holíková, Žofia Tkáčiková, Ľudovít Tereš, Marta Vargová, Vincent Škovran, Anna Maľcovská, A. Balušinskij, Anna Záletová, Jozefína Halušková, Mgr., et Mgr. Peter Olejár.

krátko Anna Sroková, Mária Fabianová, Anna Mathijová, Mária Pecuchová, Mária Naďová. Ako zaujímavosť uveďme, že v školskom roku 1983/84 Mgr. Annu Olejárovú (bola na MD) zastupoval Alexander Hodobay, vnuk Alexandra Hodobaya, riaditeľa tunajšej školy v rokoch 1933 – 1937.

Školskú družinu (neskôr školský klub detí – ŠKD) viedla vychovávateľka Mária Štofaníková v rokoch 1988 – 2010. Od r- 2010 školský klub vedie Dagmar Eliašová. Dňa 21.11.1953 bola pri škole založený Pioniersky oddiel Saši Matrosova(91).

Začínal s 11 pioniermi. V obci bol nedostatok kvalitných pionierskych vedúcich z radov mládeže. Preto činnosť organizácie v 50. a 60. rokoch minulého storočia bola skôr formálna ako aktívna. V roku 1968 organizácia zanikla. Jej činnosť sa obnovila v roku 1970. V 70. a v 80. rokoch niesla názov Pioniersky oddiel Pavlíka Morozova(92).

Organizácia mala aj oddiel iskier, (t.j. skupinu detí, ktoré sa pripravovali byť pioniermi.). Pre nedostatok ochotných zväzákov, pionierskou vedúcou bola učiteľka Mgr. Anna Olejárová. Po nežnej revolúcii pionierske organizácie prestali pracovať. Ich funkcie postupne prevzali školské družiny a školské kluby detí.

Deti z Ruskej národnej školy v Drienici odchádzali po jej absolvovaní študovať na Ukrajinskú osemročnú strednú školu do Sabinova.Ťažisko žiakov tejto školy tvorili práve deti z Drienice.Skupina detí z Drienice v školskom roku 1955/56. Triedny učiteľ Štefan Dujava.

Deti z Ruskej národnej školy v Drienici odchádzali po jej absolvovaní študovať na Ukrajinskú osemročnú strednú školu do Sabinova.Ťažisko žiakov tejto školy tvorili práve deti z Drienice.Skupina detí z Drienice v školskom roku 1955/56. Triedny učiteľ Štefan Dujava.

_____________________________________________________________

(91) Alexander (Saša) Matrosov bol počas Veľkej vlasteneckej vojny vojakom Červenej armády. Dňa 22.2.1943 v bitke pri obci Čermuški u Pskova vlastnou hruďou zakryl nemecké guľometné hniezdo. Tým umožnil svojim spolubojovníkom prejsť do útoku. Bol vyznamenaný najvyšším sovietskym štátnym vyznamenaním Hrdina Sovietskeho zväzu.

(92) Pavlík Trofimovič Morozov ako 14 ročný udal vlastného otca ako kulaka (dedinského boháča), ktorý ukrýval obilie pred sovietskou mocou. Dedinčania (v inej verzii vlastný dedo) ho za tento čin zabili. Udalosti sa stali v dedine Gerasimovka vo Sverdlovskej oblasti v r. 1932.
Pôvodná budova školy bola drevená pod jednou strechou s kantorským bytom. V r. 1905 Gréckokatolícka cirkev vystavala murovanú budovu s jednou učebňou a kabinetom. Osobitne bol postavený kantorský – učiteľský dvojizbový byt s kuchyňou. V roku 1943 bola na školskom dvore vykopaná nová studňa, vyriešila sa otázka hnojiska – žumpy, ohradil sa školský pozemok. V auguste 1953 sa uskutočnila výmena okien školskej budovy.

V rokoch 1962-63 Okresný stavebný podnik Sabinov vykonal generálnu opravu budovy. Vymenili sa okná, pristavala sa kancelária riaditeľa, zriadilo sa etážové teplovodné kúrenie, zväčšil sa kabinet. V r. 1970 boli nainštalované vodovodné rozvody, voda sa čerpala zo školskej studne.

Budova školy v roku 1946

Budova školy v roku 1946

Ďalšia veľká údržba interiéru sa vykonala v lete 1979. Nadväzne 32 dobrovoľníkov najmä z radov rodičov v októbri 1982 upravilo exteriér školy. Cez prázdniny v lete 1985 udrel blesk do budovy školy. Spálil elektroinštaláciu. Nutná oprava sa vykonala v októbri a pri ďalšej generálnej údržbe v lete 1988 celá elektroinštalácia musela byť vymenená.

Pri tejto globálnej úprave sa zriadila aj šatňa na prezúvanie žiakov. Takisto bývalý školský byt bol prerobený na školskú jedáleň a jednu triedu, čím sa odstránila dvojzmennosť vyučovania. Potom ešte v roku 1990 rodičia sanovali nevyhovujúce hospodárske objekty na dvore školy. V roku 1992 bol do školy zavedený telefón, v r. 1995 zemný plyn, v r. 1997 sa zriadilo splachovacie WC so žumpou. … Do učiteľského bytu začiatkom 60. rokov sa nasťahoval Miestny národný výbor.

Po prístavbe tu od roku 1973 bola umiestnená aj materská škola, od roku 1975 len materská škola. V rokoch 1982 – 1984 v budove mal priestory aj Klub mladých SZM. Po jeho zániku od roku 1985 bola v jeho priestoroch umiestnená obecná knižnica. Od šk. roka 1988/89 po odchode materskej školy do nových priestorov a po už spomínaných úpravách tu bola školská jedáleň a vyučovala sa jedna z tried školy. Tým sa vyučovanie na škole stalo jednozmenné. Popoludňajšia činnosť v školskej družine (ŠKD) prebiehala vždy v hlavnej budove školy.

Od školského roku 1990/91 sa škola opäť stala jednotriednou, v bývalom, učiteľskom byte sídlila už len školská jedáleň a toalety. Od školského roka 2005/06, kedy sa základná škola stáva znova dvojtriednou, sa tu, v tomto objekte, doobeda znova vyučovalo. Čo sa týka učebných pomôcok? Tie škola v období pred 2. svetovou vojnou nemala takmer žiadne. Veľkým úspechom v školskom roku 1924/25 bolo zriadenie žiackej knižnice. Tá pri svojom založení mala 72 kníh a 12 kníh pre učiteľov. K zásadnému obratu došlo až v roku 1947, kedy do školy boli zakúpené pomôcky v hodnote 27 tisíc Kčs. V ďalších rokoch ich dopĺňanie bolo však už nepostačujúce, pomôcky postupne fyzicky i morálne starli. K ich doplneniu došlo najmä v osemdesiatych rokoch minulého storočia centrálnymi dodávkami.

Po nežnej revolúcii v 90. rokoch minulého storočia už len vďaka priazni rodičov a mnohým sponzorským darom (Urbárska spoločnosť, Besna, s.r.o. ) sa vybavenosť školy pomôckami zlepšila. Napr. v školskom roku 2001/02 daroval p. Timura zo Sabinova škole klavír – krídlo. Potom v r. 2004 (22.6.) škola z projektu INFOVEK prostredníctvom firiem Slovac Telecom a Deutsche Telecom získala 6 kusov PC, 1 scaner, 1 tlačiareň a napojenie na internet. Z rozpočtu obce bol zakúpený účelový nábytok do počítačovej miestnosti. Z projektu RENOVABIS (pre cirkevné školy) sa kúpili a osadili nové bezpečnostné dvere.

Škola v 3. tisícročí prešla už dvoma organizačnými zmenami. Dňom 1.7.2002 prešli zriaďovateľské kompetencie štátu v oblasti školstva na samosprávy. Obecný úrad sa stal zriaďovateľom miestnej základnej školy so všetkými právomocami a povinnosťami, ktoré mu z tohto vyplynuli. Objekty školy boli cirkevné, ich údržbu a investície do nich však zabezpečoval obecný úrad. A tak od r. 2004 prebiehali rokovania medzi obcou a Gréckokatolíckym biskupstvom v Prešove. Zmena zriaďovateľa školy v r. 2005 (z obce na biskupský úrad) znamenala aj nový impulz pre prácu školy. Posilnil sa najmä jej duchovný rozmer, duchovný rozmer jej aktivít. Išlo a ide tu najmä o prekonanie individualizmu vo svetle viery, o pestovanie pravého kresťanského vzťahu k iným ľuďom, o rast vo viere, o vytváranie kladného vzťahu k cirkvi.

Išlo tu a ide tiež o vytváranie príjemného prostredia bez stresov a negatívnych pocitov. V takomto prostredí sa potom môže optimálne rozvíjať a aj sa rozvíja vzdelanosť žiakov, ich schopnosti a individuálne osobitosti. Dôraz sa kladie na získanie počítačovej gramotnosti. Škola dosahuje veľmi dobré vzdelávacie a výchovné výsledky. Na výsledkoch školy má podiel aj Školský klub detí. Bol otvorený 1.9.1988. Počas svojej existencie vždy výrazne dotváral a posilňoval výchovné a vzdelávacie aktivity školy. Pri ŠKD dlhodobo pôsobili a pôsobia krúžky – Krúžok šikovných rúk; Krúžok anglického jazyka a Krúžok práce s výpočtovou technikou, kde-tu aj iné krúžky.

Školský výlet 16.5. 1929

Školský výlet 16.5. 1929

V práci školy je potrebné vysoko hodnotiť aj jej mimovyučovacie poznávacie a kultúrno-spoločenské aktivity; a zdôrazňujeme, že to platí pre celú jej novodobú históriu, resp. prinajmenšom pre obdobie, odkedy sa na škole vedú záznamy o tejto činnosti. Každoročne sa na škole organizovali, exkurzie, zájazdy alebo len výlety do blízkeho či vzdialenejšieho okolia. Veľkolepý bol najmä koncoročný výlet do Prešove 16.5.1929, kedy väčšina detí sa po prvý raz viezla vlakom a prekročila vôbec hranice Šomy či blízkeho Sabinova.

Podľa zistení p. Miloslava Maľcovského, č.d. 104:

Dolný rad zľava sediaci: Helena Poráčová, Juraj Štefančík, Mikuláš Birčák, Mikuláš Sedlák, ???, Peter Stanek, Zigmund Michalík, Mikuláš Škovran, ???, Helena Fechová, Veronika Nálepová. Druhý rad: zľava: Michal Škovran, Andrej Mojzeš, Jozef Olejár, Jozef Škovran, Štefan Čarnický, Mikuláš Juraj Mikita. Tretí rad zľava: Helena Štefančíková, Mária Maľcovská, ???, ???, Emil Podhájecký, Štefan Prusák, ???, ???, Margita Štefan-číková, Zuzana Nálepová, 4. rad zľava: ???, Mikuláš Hadzima, Ján Škovran, Štefan Fech, Štefan Škovran, Peter Hudák, ???, Juraj Fech, Mikuláš Klembar, ???, Mikuláš Novický, Anna Mikitová, Alžbeta Škovranová. Také výlety, akým bol napr. výlet dňa 26.6.1935 na Červenú Vodu sa už konali častejšie.

Výlet na Boguš v roku 1973

Výlet na Boguš v roku 1973

Väčšie výlety žiakov v povojnovom období začali až v 80. rokoch minulého storočia. V roku 1975 do Lipoviec; v roku 1978 do Botanickej záhrady v Košiciach a do Krásnej Hôrky; v r.1983 do Belanskej jaskyne a Vrbova atď. atď. – prakticky každoročne.

V predvojnovom období, aj počas vojnovej Slovenskej republiky bola škola a učitelia nositeľmi kultúry a osvety obci. Platilo to, hoci už o niečo menej, aj v povojnovom období. Na pôde školy v 20. rokoch prebiehali prednášky, ktoré viedli profesori Roľníckej školy v Orkucanoch.

Osvetové prednášky na rôzne témy si pripravovali a prednášali aj domáci učitelia. Počas vojnovej Slovenskej republiky od školského roku 1940/41 od novembra do marca museli dokonca týždenne povinne predniesť pre občanov jednu prednášku, akože inak, na aktuálnu, spravidla vopred určenú tému.

Lačnovský kaňon 24.5. 1975

Lačnovský kaňon 24.5. 1975

Bolo úplnou samozrejmosťou, že učitelia k výročiam nacvičovali kultúrne programy, nacvičovali divadelné predstavenia … V povojnových rokoch postupne s čoraz väčšou aktivitou zabezpečovali návštevy kultúrnych súborov alebo ich úderiek na škole aj v obci. Zabezpečovali premietanie filmov. Organizovali zájazdy detí na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia v Sabinove a v Prešove.

(Pozri aj stať Kultúrno-spoločenský život obce.) Zapájali deti do rôznych súťaží(93). Možno konštatovať, že škola počas celej svojej najmä novodobej existencie sa vždy aktívne zapájala do všetkých projektov – dobrých i zlých(94), ktoré so sebou prinášala doba a panujúci politický systém. Čo je však obzvlášť pozitívne, vždy bola napojená na kultúrno-spoločenský (a za socializmu aj na politický) život obce. Deti nacvičovali kultúrne programy k výročiam, organizovali športové, literárne súťaže, výstavky prác žiakov. A tak je tomu dodnes.

V najnovšej dobe sa prezentujú rôznymi besiedkami napr. ku Dňu matiek, na záver školského roka a pod. Starajú sa o životné prostredie obce, v chotári čistia studničky. Nezabúdajú ani na tradície ako sú napr. štedrovečerné koledovanie, nosenie jedličky, vynášanie Moreny – „Smertky“ atď., prejavujú úctu k starším(95). ____________________________________________

(93) Vyberáme: Napr. v okresnom kole v umeleckom prednese ukrajinskej poézie a prózy v Prešove v dňoch 11. a 12.4. 1975 zvíťazila Galina Štefančíková, 2. miesto obsadila Mária Mačišáková. Dňa 15.5. 1982 v okresnom kole v umeleckom prednese poézie a prózy v ukrajinskom jazyku v Prešove zvíťazila vo svojej kategórii Gabika Zimovčáková a postúpila do krajského kola, ktoré sa konalo v Medzilaborciach. Dňa 22.4.1987 v tej istej súťaži Zdenka Nižníková s rozprávkou „Líška a rak“ postúpila do ústredného kola, ktoré sa konalo 8.5.1987 v Medzilaborciach atď.

Dňa 13.11.2006 v krajskom kole súťaže Pošta očami detí obsadil Bronislav Timura 2. miesto V okresnom kole Biblickej súťaže, ktorá sa konala dňa 15.2.2007 v Sabinove obsadilo družstvo školy v zložení Gerard Krehlík, Mária Maľcovská a Simona Palenčárová 3. miesto V súťaži v zbere obalov výrobkov Milk Agro obsadila škola v školskom roku 2008/09 5. miesto a získala odmenu 265,55 eur. (94) Medzi tie nedobré projekty patrilo napr. úsilie o odhlasovanie detí z vyučovania náboženstva. Projekt bol od svojho začiatku neúspešný. Deti z vyučovania náboženstva odhlasovali spravidla len rodičia v štátnej službe, ktorým za nedodržanie politickej línie hrozila strata zamestnania.

Pre tieto deti bolo potom v cerkvi po nedeľňajšej svätej liturgii organizované náhradné vyučovanie. Pomery v obci charakterizuje tiež skutočnosť, že členovia dedinskej organizácie komunistickej strany (okrem učiteľov) bez zábran navštevovali náboženské obrady. Prehľad o počtoch žiakov na škole v niektorých školských rokoch:

Školský rok: Počet žiakov: Počet ročníkov: Priemer žiakovna jeden ročník
1922/23

99

7

14,14

1931/32

112

8

14,00

1933/34

121

8

15,13

1938/39

72

5

14,40

1944/45

79

5

15,80

1963/64

55

4

13,75

1979/80

39

4

9,75
1985/86

33

4

8,25
1988/89

21

4

5,25
1989/90 28

4

7,00
1995/96

24

3

8,00
1996/97

18

3

6,00
2003/04

19

3

6,33
2004/05

16

3

5,33
2005/06

20

4

5,00
2006/07

17

4

4,25
2007/08

17

4

4,25
2008/09

16

4

4,00
2009/10

15

4

3,75
2010/11

18

4

4,50
2011/12

13

4 3,25

Úspešnosť žiakov v predpísaných koncoročných didaktických testoch za ostatné roky:

Školský rok

Úspešnosť

v slovenskom jazyku

a literatúre v %

Úspešnosť

v matematike

v %

2002/03

80,25 %

76,63 %

2003/04

88,15 %

82,43 %

2005/06

77,60 %

77,20 %

2006/07

87,41 %

83,12 %

2007/08

84,09 %

86,34 %

2008/09

87,75 %

82,13 %

2009/10

88,45 %

82,13 %

2010/11

83,38 %

89,84 %

_________________________________

(95) Pre informovanosť našich čitateľov uveďme, že mnohé súčasné, možno pre niekoho aj objavné aktivity, tu už boli aj v predvojnovom období. Napr. tzv. Stromková slávnosť, ktorá sa zaviedla na školách od šk. roka 1936/37 a ktorá sa na tunajšej škole po prvýkrát slávila 19.4.1936 bola predchodkyňou povojnového Mesiaca lesov.

Alebo Deň slovenskej rodiny, ktorý sa na škole slávil od roku 1941 (19.5.1941) bol akousi náhradou Dňa matiek. Aj Vatry víťazstva sa začali zapaľovať od školského roku 1934/35. Tentoraz, ale k 28.10. – ku Dňu vzniku Československej republiky.

Dňa 15. októbra 1973 bola v obci zriadená Materská škola v Drienici.

Bola umiestnená v zrekonštruovanej budove bývalého Miestneho národného výboru.

Materská škola v Drienici

Materská škola v Drienici

Mala kapacitu 25 detí, ale v prvých rokoch svojej existencie túto hranicu vždy prekročila. Od školského roku 1988/89 prešla do terajších priestorov. Od školského roka 1990/91 jej kapacita sa znížila na 18 detí. Najnižší počet detí mala v školských rokoch 1994/95 a 2008/09 – 15 detí a v školskom roku 2009/10 dokonca len 12 detí. Ešte v júni 2004 mala pritom 24 detí. Materská škola od svojho vzniku až doteraz bola a je stále jednotriednou školou. Škola v roku 2004 prešla zásadnou rekonštrukciou.

Na opravy a ďalšie sfunkčnenie budovy sa z prostriedkov Obecného úradu v Drienici, ktorý od r. 2003 je jej zriaďovateľom, vynaložila suma 135 000 Sk. Potom každoročne sa postúpilo v prácach na exteriéri a interiéri budovy. Napr. v roku 2005 sa vymenili staré okná za termoizolačné, osadili sa plávajúce podlahy, vymenili radiátory, rekonštruoval sa vstupný priestor… Alebo v roku 2010 bol vymenený plynový kotol. V roku 2011 prístavbou budovy MŠ sa (konečne) začala riešiť otázka chýbajúcej spálne.

Prostriedky sa získali z projektu cezhraničnej spolupráce EMPI HU-SK-RO-UA. (Pozri príslušnú stať.) Na mnohých úpravách smerujúcich k zlepšeniu podmienok školy sa podieľali rodičia. Dobrá bola a aj je spolupráca so Základnou organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov v Drienici. Prvou riaditeľkou školy bola Mária Slaninková, učiteľkou Katarína Kedžuchová. Od školského roku 1978/79 sa riaditeľkou stala Katarína Rohaľová – Kedžuchová, neskôr Božena Cihanská, (nakrátko tiež Ľubica Ihnatová), ďalej Nadežda Guľašová a Mária Orjabincová.

Učiteľkami postupne boli Magdaléna Šomská, Mária Poráčová, Dagmar Pirochová, Božena Cihanská, Mária Orjabincová a Nadežda Guľašová. Kratšiu dobu na škole pôsobili aj ďalšie učiteľky(96). V školskom roku 2011/12 škola má 16 žiakov. Riaditeľkou školy je Mária Orjabincová, učiteľkou od 1.9. bola Silvia Nemčíková a od 2.11.2011 je Mgr. Žaneta Štelbacká. Škola od svojho vzniku vyvíjala a stále vyvíja aktivity v prospech detí. Na pozadí všestranného výchovného pôsobenia ide jej predovšetkým o prípravu detí na vstup do 1. ročníka základnej školy. Škola sa vždy podieľala a aj podieľa na programoch v prospech obce (Úcta k starším, Deň matiek, Mikulášsky večierok, … ).

Tie často nacvičuje spolu so základnou školou. Škola vyvíja i mnohé vlastné pre ňu špecifické aktivity. V roku 2004 bola prijatá do Národnej siete škôl podporujúcich zdravie. V ostatnom období bola a je zapojená do viacerých projektov – projektu Malý ochranca prírody a ľudových tradícií; projektu Pomôž svojej škole a chráň prírodu; či projektu Podpor konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov… Spätne za to získava napr. výpočtovú techniku, didaktické pomôcky, výukový softvér, ale aj hračky, spoločenské hry … ___________________________________________

(96) kratší čas zastupovali Ružena Kuchárová, Magdaléna Šomská, Emília Dugasová, Daniela Magdová, Dagmar Pirochová, Mária Poráčová a Mária Gajdošová. Ak sa niektoré tu uvedené mená v porovnaní s hlavným textom zopakovali, ide v tomto prípade len o zastupovanie uvedenými učiteľkami pred ich prijatím do trvalého pracovného pomeru alebo po jeho ukončení. Išlo teda vždy len o dočasné krátkodobé zastupovania kmeňových učiteliek školy.

Pre úplnosť uveďme, že v priľahlej rekreačnej oblasti donedávna pôsobila Škola v prírode. Zariadenie vzniklo v roku 1966. Poskytovalo ubytovacie a stravovacie služby. V zimných mesiacoch sa tu konali lyžiarske výcvikové kurzy; v jesenných a jarných mesiacoch zariadenie fungovalo ako škola v prírode a počas letných a zimných prázdnin sa tu konali medzinárodné tábory detí.

Počas víkendov sa v ňom konali aj rôzne sústredenia, školenia, brífingy. Jeho kapacita bola 95 miest, v lete o 60 miest viac – v externých chatkách. Ročne sa tu vystriedalo do 2500 detí, učiteľov, výchovných pracovníkov, zdravotníkov… Ostatným riaditeľom školy bol PaedDr. Jozef Varga. Po nežnej revolúcii v priebehu 90. rokov a najmä po roku 2000 po sprísnení rozpočtových pravidiel a po nasadení všeobecného trendu šetrenia v hospodárstve a v spoločnosti, škola viac rokov balansovala na hrane svojej existencie. Jej zriaďovateľom bol Prešovský samosprávny kraj (PSK). Poslanci PSK na svojom 6. zasadnutí dňa 30.5.2006 odsúhlasili ukončenie prevádzky školy, a to ku dňu 30.9.2006.


1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

DRIENICA v premenách času 1332 – 2012

[anti-both]

DRIENICA v premenách času 1332 – 2012,časť 8
5 (100%) 3 vote[s]
zobrazené: 4 129 krát

Pridaj komentár

Meno a e-mail sú povinné. Váš e-mail nebude zverejnený.

► obrázok vlož url: