VVS, a.s. Košice ako investor stavby v Drienici, vyhlásil verejnú súťaž na realizáciu diela. Súťaž vyhral Chemkostav, a.s. Michalovce. Výstavbu v subdodávkach pre Chemkostav realizovala predovšetkým firma Ekosvip, s.r.o. Sabinov. Pre Ekosvip zas ako jeho subdodávatelia pracovali ďalšie tri firmy. V piatok 24.8. firma Ekosvip, s.r.o. Sabinov začala v dolnej časti obce navážať piesok a ďalšie komponenty potrebné k výstavbe. 27. augusta 2007 začali výkopové práce a kladenie potrubia vodovodu i kanalizácie.

V obci pracovali štyri samostatné skupiny, takže stavba rýchlo napredovala. 30. novembra boli práce na hlavnej ceste kvôli zvýšenej premávke počas lyžiarskej sezóny prerušené. V decembri sa pokračovalo v prácach už len na vedľajších komunikáciách a na oboch vodojemoch. Je potrebné tiež uviesť, že v roku 2007 sa ukončili práce na tvorbe ďalšieho strategického dokumentu – Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Drienica.

Plán je druhým základným programovým dokumentom obce. Dňa 23.2.2007 ho obecné zastupiteľstvo na svojom mimoriadnom zasadnutí schválilo. Prvým bol a je Územný plán obce. Bez oboch dokumentov by ďalší plnohodnotný rozvoj obce nebol ani možný. Plán vypracovala firma CROVEL, s.r.o. Prešov.

Zodpovedným riešiteľom bol Ing. Martin Jaš. Cieľom plánu bolo a je riešenie súčasných závažných a sociálnych problémov obce za využitia všetkých zložiek jej miestneho potenciálu – ekonomického, prírodného a demografického.

Zámerom plánu bolo a je navrhnúť systematickú a funkčne trvalú rozvojovú stratégiu zameranú na realizáciu sociálneho a ekonomického rozvoja obce a to za využitia všetkých jej vnútorných finančných zdrojov a za využitia podporných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii po vstupe SR do Európskej únie. Plán má štyri časti. Sú to: 1. Sociálno-ekonomická analýza obce a identifikácia možností rozvoja formou súhrnnej analýzy; 2. Stratégia rozvoja, jej priorít a opatrení potrebných na ich plnenie; 3. Finančné zabezpečenie; 4. Organizačné zabezpečenie Plánu rozvoja obce.

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (strategické zámery) a Územný plán obce (v ňom už mnohé záväzné realizačné výstupy) úzko korešpondujú. Preto podrobnejší rozbor tohto nového dokumentu autor textu už neuvádza. Oba plány sa budú realizovať v spolupráci samosprávy so štátnou správou, s agentúrami regionálneho rozvoja, s občianskymi združeniami atď. Je potrebné tiež uviesť, že po prijatí týchto dvoch základných dokumentov sa riadenie obce a zabezpečovanie jej rozvojových programov dostalo na kvalitatívne vyššiu úroveň.

Rok 2008, a nasledujúce roky charakterizuje predovšetkým šikovné manévrovanie vedenia obce pri využívaní možností, ktoré poskytujú rozmanité nadácie a mnohoraké programy a fondy Európskej únie. Obdivuhodná je nielen aktivita, ale najmä šírka záberu riešenej problematiky, tiež schopnosť najmä starostu obce zabezpečiť zdroje na realizáciu zámerov. A to sa týka nielen rozvojových programov, ale aj zámerov vo všetkých sférach kultúrneho a spoločenského života obce. V roku 2008 sa ďalej pokračovalo v prácach na výstavbe vodovodu a kanalizácie. Na hlavnej ceste sa práce obnovili až po 18. marci po ukončení lyžiarskej sezóny.

Ku koncu roka 2008 zostávalo ukončiť výstavbu oboch vodojemov a niektorých úsekov v okolí materskej školy a v hornej časti obce. V priebehu roka 2008 sa tiež začalo riešiť napojenie rekreačnej oblasti na obecný vodovod a kanalizáciu. Dňa 25.4.2008 sa uskutočnilo stretnutie chatárov so starostom obce a poslancami obecného zastupiteľstva. Cieľom bolo zistiť stanoviská chatárov k výstavbe, pretože budovanie prípojok ku ich chatám bude možné len za ich finančné prostriedky a to formou združenej investície. Následne 23.5. na základe predbežných súhlasných stanovísk chatárov boli určené trasy výstavby, bol predložený finančný odhad nákladov. VVS, a.s. Košice, investor stavby, pre technické a ekonomicko-finančné problémy neodsúhlasila však globálne pripájanie sa chatárov.

Začala s prácami len na trase nad krytým bazénom. V decembri 2008 boli práce na tejto vetve ukončené. V roku 2009 práce pokračovali. Ukončila sa výstavba oboch vodojemov. Ostávalo ešte urobiť tlakové skúšky, zdvihnúť poklopy na telese cesty a poupratovať. V priebehu roka 2009 sa začalo riešiť rozšírenie vodovodu a kanalizácie aj do chatovej lokality Gacky. Stretnutie chatárov so starostom a s poslancami sa uskutočnilo dňa 30.4.2009. 21 chatárov, ktorí sa zúčastnili stretnutia, prejavilo záujem o pripojenie sa za podmienky, že centrálne trasy budú dotované z fondov Ministerstva životného prostredia SR. Následne obec zabezpečila projektovú dokumentáciu, prebehlo územné konanie, vybavovalo sa stavebné povolenie. Obec podala na MŽP SR žiadosť o finančnú dotáciu. Táto však nebola úspešná. Výstavba v tejto lokalite bola následne utlmená.

Teraz sa čaká na výzvu na podávanie žiadostí, na základe ktorých možno potom získať finančné prostriedky zo zdrojov Európskej únie. Aj v tejto lokalite mala byť výstavba z časti dotovaná nadáciou Čistá Torysa V roku 2010 obec urobila všetko preto, aby vodovod a kanalizácia začali slúžiť občanom.

Obec kúpila od Urbárskej spoločnosti parcelu v Gackoch, aby sa zlepšil prístup k hornému vodojemu. Konečne 11. júna začali tlakové skúšky. Nasledovali opravné práce. Tie sa ukončili v polovici októbra. Problematické naďalej zostali uzávery a poklopy na hlavnej ceste, ktoré po daní asfaltového koberca sa dostali hlboko pod úrovňou jeho hornej vrstvy. Dňa 31. decembra 2010 prebehla v obci kolaudácia splaškovej kanalizácie. Dňa 3.3. 2011 VVS, a.s. závod Prešov zverejnila príslušný oznam. Od tohto dátumu sa domácnosti začali pripájať na kanalizáciu. V letných mesiacoch 2011 dodávateľ prác „zdvihol“ nízko osadené uzávery na hlavnej ceste.

Dňa 22.12.2011 bolo na OcÚ v Drienici doručené od Obvodného úradu životného prostredia v Prešove Kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povoľuje užívanie vodovodu v obci. Jedným z ďalších významných projektov v obci bola výstavba domu smútku.

V roku 2004 začali mať dovtedajšie úvahy o jeho výstavbe už reálnejšiu podobu. Dňa 15.10.2004 starosta obce Peter Javorský predložil poslancom na posúdenie tri štúdie. Začiatkom roka 2005 poslanci jednu štúdiu z nich aj vybrali. V roku 2007 nové vedenie obce na čele s Ing. I. Birčákom prehodnotilo túto štúdiu. Označilo ju za projekt, ktorý je predimenzovaný a finančne nadhodnotený. Schválilo preto požiadavku na jeho prepracovanie. Na výzvu reagovali tri firmy. Dňa 24.8.2007 obecné zastupiteľstvo z ponúk vybralo projekt firmy Hydroarch, s.r.o. Prešov. (Autor Ing. arch. Marek Jozef Gryglar.) Nový projekt oproti pôvodnému znižoval náklady, zvýšil kapacitu objektu.

Koncom januára 2008 denník Korzár zverejnil už výzvu na výstavbu Domu smútku v Drienici. Prihlásili sa firmy AGROTECH – SK, s.r.o. (s ponukou za 2 942 762 Sk) a OVO-MONT, s.r.o. Sabinov (za 2 503 923 Sk). Poslanci obecného zastupiteľstva jednomyseľne odsúhlasili ponuku firmy OVO-MONT.

Podpis zmluvy a slávnostný výkop sa uskutočnili 10.4.2008. Stavebné práce začali v druhej polovici apríla. Do konca roka sa stavba dostala pod strechu, boli osadené dvere a okná. Aj v r. 2009 výstavba intenzívne pokračovala. Obec organizovala aj občiansku svojpomoc (16.5.; 30.5.; 17.8. a 26.9.). Dva dni na stavbe pracovali Mikuláš Birčák (č.d.8) a František Štefančík (č.d. 147), po jednom dni ďalších minimálne 14 občanov⁽⁶⁹⁾. V r. 2010 sa brigádnickej výpomoci zúčastnili Milan Maľcovský (č.d. 235), Cyril Fech (č.d. 174), Jozef Kundrák (č.d. 192), Vasiľ Kubko; pri osadzovaní zvona Pavol Sedlák (č.d. 159). Elektriku a osvetlenie zabezpečoval Ivan Mušinka zo Sabinova. Záverečného upratovania sa zúčastnilo 23 žien⁽⁷⁰⁾ a 4 muži⁽⁷¹⁾. Prakticky každej brigádnickej výpomoci sa zúčastnili Dušan Šimko, zástupca starostu a najmä Ing. Igor Birčák, starosta obce.

___________________________

(69) 16.5. – Pavol Mačišák (č.d.218), Igor Birčák(č.d.236), Mikuláš Čarnický(č.d.193), Fedor Durkot (č.d.109), Stano Kundrák (č.d.192), Ján Šechný; (č.d.113); 30.5. – Mikuláš Mačišák (č.d.176); František Baňas (č.d. 4); Jozef Mačišák (č.d.91); Viačeslav Novický (č.d.141); Dušan Šimko (č.d.149); Vincent Škovran (č.d. 1); 17.8. – Anton Škovran (č.d. 9); 26.9. PaedDr. Jozef Varga s rodinou. (70) Helena Tomková (č.d. 127), Helena Mačišáková (č.d. 135), Viera Maľcovská (č.d. 68), Mária Sedláková (č.d. 159), Erika Škovránová (č.d.224), Marta Goliašová (č.d.140), Anna Birčáková(č.d.121), Johana Korytiaková (č.d.58), Helena Škovranová (č.d.63), Anna Maľcovská( č.d. 5), Margita Olejárová (č.d.195), Helena Mikitová (č.d.60), Mária Škovranová (č.d.49), Helena Ižariková(č.d.180), Janka Geregová (č.d.44), Oľga Fechová (č.d.37), Anna Birčáková (č.d.121), Helena Čorňáková(č.d.39), Anna Šurinová (č. d. 150), Helena Kopčová (č. d. 43), Mária Novická (č. d. 141), Veronika Olejárová (č. d. 205), Anna Mikitová (č. d. 191). (71) František Gajdoš, Vladimír Olejár, Peter Olejár, Juraj Škovran Slávnostná vysviacka Domu smútku sa konala v nedeľu 21.11.2010 za prítomnosti starostu, poslancov a občanov. Hlavným svätiacim bol J. E. Mgr. Michal Ondirko, ml., protosynkel. (t.j. 1. námestník o. arcibiskupa, pomocný biskup.

Pozri aj stať cirkev v obci). Starosta obce Ing. Igor Birčák privítal o. protosynkela a ďalších kňazov. Poďakoval menovite všetkým občanom, ktorí akoukoľvek formou prispeli k výstavbe tohto dôstojného stánku. Jeho hodnota je 95 836 eura. Na definitívne ukončenie diela je však potrebných ešte cca 3000 eura. Dňa 7.1.2011 obec zakúpila chladiaci dvojbox; 9.1. ho doviezla do domu smútku a chlapi ho osadili. Dňa 14.1. obecné zastupiteľstvo vypísalo dobrovoľnú zbierku na uhradenie kúpy dvojboxu a ďalších zariadení domu smútku. Zbierka trvala od 17.1. do 30.6. 2011. Bolo vyzberaných 3045 eur, z ktorých sa zaplatil dvojbox (2455 eur) a ako rezerva zostalo ešte 950 eur.

Začiatkom roka 2012 sa čakalo na skolaudovanie verejného vodovodu v obci, aby následne mohla prebehnúť aj kolaudácia stavby domu smútku. Tým sa vytvoria predpoklady aj pre dotiahnutie zámerov obecného zastupiteľstva z roku 2009 – vysadenie stromovej aleje a Zeleného háju na cintoríne. V ňom polohu hrobu budú vyznačovať len jednoduché náhrobné kamene a kríže, prevládať budú trávnaté plochy a zeleň. V októbri 2009 v obci prebehla anketa, v ktorej väčšina obyvateľov tieto zámery obecného zastupiteľstva podporila.

Kolaudáciou stavby sa vytvoria tiež predpoklady pre splnenie volebných zámerov starostu obce ( z r. 2010) – úprava prístupovej cesty na cintorín a inštalovanie osvetlenia na ňom. Integrujúci úlohu v týchto procesoch zohráva cintorínsky poriadok – v presnom znení Prevádzkový poriadok cintorína obce Drienica. Jeho návrh obec v lete 2009 zaslala na Úrad verejného zdravotníctva SR. Z neho sa vrátila súhlasná odpoveď, ale s tým, že je doň potrebné zapracovať aj prevádzku domu smútku. A to je zas možné až po jeho kolaudácii. … V roku 2009 sa začala realizovať séria ďalších krátko a dlhodobejších projektov.

Budovanie Aleje a oddychových priestorov (parku) v okolí potoka Šomka pri vstupe do obce sa začalo dňa 20.7.2009. Ťažké mechanizmy zarovnávali terén. V polovici septembra sa osadili lavičky. V októbri a novembri členovia záhradkárskeho zväzu vysadili okrasné stromčeky a kríky. Potom medzi cestou a potokom sa vyrúbali väčšie stromy, väčšinou orechy. Projekt bol dotovaný z Programu obnovy dediny sumou 3485 eura.

Na tento projekt nadväzoval a nadväzuje projekt Výstavba chodníka v obci. Má spojiť oddychovú zónu s ostatnými časťami obce. Dňa 27.1. 2009 obecné zastupiteľstvo prerokovalo tri cenové ponuky na jeho výstavbu. Poslanci vybrali ponuku firmy Coproing, s.r.o. Prešov. Plánovaná výška nákladov predstavovala sumu 205 151 eura.

Financie boli zabezpečené z Programu rozvoja vidieka. Dňa 9.8.2010 sa začalo s kladením zámkovej dlažby na parkovisku – priestranstve pred kultúrnym domom. Od polovice septembra až do polovice novembra sa vybudoval krátky úsek chodníka v okolí obecného úradu. Práce potom pokračovali od 16.5. 2011.

V roku 2011 bola vybudovaná podstatná časť chodníkov v obci. Ich kolaudácia sa uskutočnila 16. decembra 2011. Pre budúcnosť existujú zámery, pripravuje sa projektová dokumentácia, na predĺžení chodníka z obce až do rekreačnej oblasti.

Súčasťou oboch predchádzajúcich projektov má byť aj Multifunkčné športové ihrisko s amfiteátrom a detským ihriskom. Ono nadväzuje na oddychovú zónu a je s ňou prepojené.

Ešte v roku 2009 mládež – chlapci si v jeho priestoroch zriadili hokejové ihrisko. 23.9. 2010 tu bol navozený a rozhrnutý štrk, a v zime tu bola opäť vytvorená prírodná ľadová plocha. Dňa 13.4. 2011 začali terénne práce v tejto lokalite, bola vytvorená provizórna prístupová cesta na svah, vybudovali sa Pôvodná lokalita budúceho multifunkčného ihriska stupne, zaliali sa betónom a hrubá stavba amfiteátra bola do konca septembra 2011 hotová.

 

Ďalší projekt Doregulovanie potoka Šomkabude nadväzovať na jeho doterajšiu reguláciu. Ide cca o 1100m dlhý úsek prechádzajúci aj cez oddychovú zónu popri pripravovanom multifunkčnom ihrisku. Regulácia bude aj súčasťou protipovodňových opatrení v obci. V závere roka 2009 (11.12.2009) poslanci vyhodnotili ponuky na projektové zabezpečenie diela. Zo štyroch ponúk víťazne vyšla firma DKI invest, s.r.o. Prešov. V roku 2010 obec na reguláciu potoka žiadala od Ministerstva životného prostredia SR Regulácia v strednej časti … Bez regulácie v dolnej časti obce dotáciu 1 675 160,35 eura. Vzhľadom na výšku sumy sa ešte o nej nerozhodlo. Na začatie prác sa čaká.

 

 

V r. 2009 sa podnikli aj kroky k vybudovaniu Obecného spoločenského centra. V rámci neho sa budú riešiť i priestorové problémy materskej školy. Dňa 10.11.2009 obecné zastupiteľstvo odobrilo podpísanie zmluvy medzi firmou GAMART, s.r.o. Lučenec a obcou. Firma zabezpečila projektovú dokumentáciu a stavebné povolenie. V roku 2011 začali práce na prístavbe materskej školy.

Realizovala sa hrubá stavba tohto centra. Ako sa ukazuje, v ostatných rokoch dotácie z fondov nie sú celkom postačujúce. Pod to sa podpísala a podpisuje aj svetová hospodárska recesia, ktorá v plnom rozsahu prepukla v roku 2009. Začiatok resp. ukončovanie projektov sa pre nedostatok financií čoraz väčšmi presúvajú na neskoršie termíny. Čoraz ťažšie je dostať sa ku grantom EÚ. Preto rok 2010 bol zo strany starostu obce a obecného zastupiteľstva rokom strategického manévrovania.

Išlo o získanie dodatočných finančných prostriedkov na zabezpečenie už rozbehnutých projektov. Preto napr. došlo aj k prioritnému zintenzívneniu cezhraničnej spolupráce v rámci projektu TAKT i v rámci tzv. veľkého projektu EMPI Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina (EMPI HU-SK-RO-UA.) Tieto projekty zabezpečujú nielen vzájomné spoznávanie sa ľudí, regiónov, ale predstavujú aj zdroj dodatočných príjmov na zveľaďovanie obce, vrátane zabezpečenia zatiaľ neotvorených projektov, ktoré sú súčasťou predvolebných prísľubov starostu obce.

(Podrobnejšie pozri v stati o kultúrnom živote obce.) Pre úplnosť uveďme i niektoré ďalšie projekty, či udalosti, ktoré sa v obci udiali v 3. tisícročí. Tak napr. v máji 2006 začali práce na ROEP (Registri obnovenej evidencie pôdy). Občania trikrát do týždňa v priebehu mája mohli na obecný úrad predkladať svoje pripomienky a návrhy , čo aj plne využili. V súvislosti s pozemkami tiež uveďme, že dňa 4.4.2008 sa v kultúrnom dome konala porada s vlastníkmi pozemkov v juhovýchodnej časti obce, tých vlastníkov, ktorých sa týkala plánovaná výstavba rodinných domov v tejto lokalite. Zišlo sa tu do 80 občanov.

Boli spresnené trasy komunikácií a výmery stavebných parciel. Výstavba domov plynule pokračovala a pokračuje. Stále však nie je doriešená otázka prístupových komunikácií k stavbám. V súvislostiach s ROEP sa dňa 23.6.2006 na zasadnutí obecného zastupiteľstva ako opodstatnená tiež ukázala myšlienka vysporiadať pozemky pod miestnymi komunikáciami, najmä pod cestou do rekreačnej oblasti. Cesta od CBA je zatiaľ len „miestnou komunikáciou“. Obec ju chce odpredať VÚC Prešov (za symbolických 0,50 eura/m²) a tým cestu zaradiť do siete ciest III. triedy v kraji, ktoré už spravuje VÚC.

Tým by sa znížilo množstvo obcou a podnikateľmi vynakladaných prostriedkov na jej údržbu i na jej rekonštrukcie, (ktoré sú nutné prakticky po takmer každej väčšej záplave v obci.) Cestu možno však odpredať až po usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je cesta umiestnená. Preto v roku 2010 obec požiadala Krajský lesný úrad v Prešove o vyňatie pozemkov pod cestou z lesného pôdneho fondu.

Úrad žiadosti nevyhovel a presunul celé konanie na Obvodný lesný úrad v Sabinove. Proces, ako sa ukazuje, vyžaduje aj množstvo zdĺhavých administratívnych úkonov, preto dodnes nie je ukončený. Rok 2006 sa stal pre obec pamätným aj z hľadiska ochrany jej životného prostredia. V tomto roku sa v nej začal separovaný zber skla, plastov a elektroodpadu. Dnes je už úplnou samozrejmosťou, že občania domový odpad triedia. V závere prvého desaťročia sa ako naliehavá, ale aj zložitá ukázala úloha rekonštruovať kultúrny dom a obecný úrad, ktoré sú umiestnené v jednom objekte.

V máji 2007 bola vyhlásená verejná súťaž na „Obnovu Obecného úradu a Rekonštrukciu Kultúrneho domu v Drienici“. Z troch ponúk poslanci jednomyseľne vybrali projekt Ing. arch. Františka Matiu v hodnote diela 25 miliónov Sk. V decembri 2007 začala úvodná rekonštrukcia oboch objektov. Išlo v nej najmä o opravu a inováciu sociálnych zariadení. Vyše tridsať rokov sa do nich neinvestovalo a tak aj vyzerali. Práce boli ukončené v r. 2008.

Získať však prostriedky na tak náročný projekt ako je celková rekon-štrukcia kultúrneho domu bolo a je veľmi ťažké. Preto obecné zastupiteľstvo pristúpilo k taktike postupných krokov. Dňa 11.12.2009 starosta obce informoval poslancov o možnostiach získať financie na rekonštrukciu kotolne.

Následne dňa 9.3.2010 obecné zastupiteľstvo prostredníctvom svojej internetovej stránky predložilo výzvu na zriadenie kotolne na biomasu. V novembri 2010 došlo v kultúrnom dome k havárii podzemných rozvodov ústredného kúrenia. Oprava havárie pohltila nielen značné množstvo finančných prostriedkov, ale predovšetkým ukázala, že rekonštrukcia kúrenia a vôbec celková rekonštrukcia objektu kultúrneho domu sa stáva pre obec prioritnou úlohou. Pri tomto opise a úvahách však láskavý čitateľ by nemal zabúdať ani na skutočnosť, že v celom sledovanom období obecný úrad a vedenie obce, okrem plnenia strategických úloh rozvoja, zabezpečovali aj celý rad drobnejších aktivít.

Začiatkom nového tisícročia to boli najmä aktivity, ktoré umožňovali nezamestnaným v obci vyrovnať sa, žiaľ aj to len z časti, s touto pliagou nových čias. Ostatným obyvateľom prinášali (tieto aktivity) zvýšenie kvality ich života. Prizrime sa na tieto aktivity bližšie. V roku 2000 v rámci riešenia nezamestnanosti začali v obci v súlade s novoprijatou legislatívou verejnoprospešné práce (VPP). Od 1.8. do 31.12. v nich bolo zapojených do 20 ľudí. V obci robili všetky tie drobné práce, o ktorých sme už písali v úvode tejto state – upratovali verejné priestranstvá, kosili trávu, čistili miestny potok, udržiavali cintorín. V roku 2001 vypomáhali tiež pri stavbe Kaplnky Premenenia Pána na cintoríne a pri jej osadení v oblasti Oltár Kameňa. V r. 2002 v rámci VPP bola v obci zriadená aj sociálna opatrovateľská služba.

Prvou sociálnou pracovníčkou sa stala Zdenka Šoltýsová, po nej Mária Marková. Pracovníčky zabezpečovali nákupy, lieky, zdravotnícke pozorovania a ďalšie služby pre odkázaných. Opatrovateľská služba bola v roku 2003 vyčlenená z verejnoprospešných prác.

V r. 2003 miestny kronikár tiež píše, že v rámci VVP sa nezamestnaní okrem tradičných aktivít podieľali tiež na údržbe miestnych komunikácií, na opravách a údržbe obecnej chaty na Lysej. … V roku 2004 naďalej v obci pokračoval boj s nezamestnanosťou. Pokračovalo sa vo verejnoprospešných prácach, teraz (od 1.4.2004) už ale pod hlavičkou Malých obecných služieb.

Ich pôsobnosť pôvodne mala byť 5 mesiacov, neskôr sa predĺžila do 31.3.2005. Z ďalších aktivít uveďme, že v priebehu roka 2004 sa v dolnej časti obce uskutočnil výrub zvyšných topoľov, ktoré ohrozovali bezpečnosť občanov. Tiež verejné osvetlenie v tejto časti bolo predĺžené zhruba o 300m smerom na Sabinov. V máji po zimnej sezóne sa uskutočnila tiež hĺbková oprava cesty. Začiatkom augusta však rozvodnený potok oproti domom č.49 a č.50 poškodil reguláciu toku a tým sa stalo, že podmyl cestu. Lesy SR, št. p., postavili v jeseni na potoku oporný múr.

Definitívnu opravu regulácie vykonali potom na jar 2005. Všetky odborné práce garantovali odborné firmy, na pomocných prácach sa však výdatne podieľali aj naši nezamestnaní. Pre úplnosť uveďme, že v roku 2004 boli v obci zvýšené miestne dane, daň z nehnuteľností o 50 %. Pre potreby obecného úradu bol zakúpený osobný automobil Fabia Combi. V roku 2005 sa prednostne realizovali strategické zámery rozvoja obce, pripravovali sa podklady, zabezpečovali finančné zdroje. Z prostriedkov obecného úradu sa zabezpečila rekonštrukcia materskej školy, zriadila sa web stránka obce, zakúpil sa digitálny fotoaparát pre dokumentovanie života v obci, zakúpil sa počítač.

Bol vypracovaný Pracovný poriadok obce Drienica. Podporovali sa aktivity, o ktorých píšeme v iných statiach tejto publikácie. Aj v nasledujúcich rokoch tomu bolo tak. Prednostne sa zabezpečovali strategické ciele, zabezpečovanie menších opakujúcich sa úloh bolo samozrejmosťou.

V roku 2006 nastúpilo nové vedenie obce na čele s Ing. Igorom Birčákom. Komunálne voľby v roku 2010 ho opätovne potvrdili vo funkcii starostu obce. Hádam k vôli úplnosti uveďme aspoň niektoré neperiodické (menšie) akcie, ktoré okrem strategických úloh zabezpečoval nový starosta a nové obecné zastupiteľstvo. Tak napr.: V roku 2007 plochy po ľavej strane verejnej cesty zo Sabinova do Drienice boli v tom čase viac ako zanedbané. Starosta obce dosiahol u primátora Sabinova, že tieto plochy začalo upratovať mesto. Opravilo sa verejné osvetlenie v obci.

V obci boli tiež osadené nové informačné tabule, ktoré boli a sú kópiami centrálnej tabule pred obecným úradom. O tieto sa začali starať členovia Drienky. V zadnej časti obecného úradu (pri kotolni) bola zriadená posilňovňa pre mládež. V roku 2008 sa uskutočnili opravy a revízia rozvodných energetických sietí. 7. 2. sa opravil transformátor v dolnej časti obce, v týždni od 5. mája sa uskutočnila revízia plynových vedení. V septembri 2008 bola spustená do skúšobnej prevádzky obecná komunikačná sieť.

V jeseni získala obec od Ministerstva financií SR dotáciu 175 tisíc Sk na modernizáciu obecného rozhlasu. Rekonštrukcia rozhlasu začala v decembri, po jej prerušení sa ukončila v novembri 2009. V priebehu roka 2008 sa pokročilo tiež v separovanom zbere domového odpadu. V roku 2009 obec bola v dôsledku svetovej ekonomickej recesie nútená reagovať na znižujúci sa objem financií plynúcich do jej rozpočtu. Prijala Programový rozpočet obce Drienica na roky 2010 – 2012. V obci sa znova zriadila opatrovateľská služba, zriadila sa odľahčovacia služba.

Obec vydala zriaďovacie listiny oboch týchto služieb. Obec pokračovala v úsilí o usporiadanie pozemkov pod miestnou komunikáciou do rekreačnej oblasti. V priebehu roka bola vyasfaltovaná cesta k Domu Mamy Margity – saleziánskemu stredisku v Drienici, bol riešený odvoz odpadu, prevádzkovanie obecnej komunikačnej siete, rekonštrukcia verejného osvetlenia a ďalšie úlohy.

Zápas obce proti výstavbe závodu na zhodnocovanie plastových odpadov v Sabinove

Prevádzka tohto závodu mohla výrazne narušiť rozvoj obce, rozvoj rekreačnej oblasti, a predovšetkým zdravie obyvateľov. Technológia závodu mala byť založená na pyrolýze polyetylénových plastov. Údajne „bezpečná a rentabilná“ prevádzka sa však musela vysunúť z centra Európskej únie až na jej perifériu.

Sabinov a jeho okolie sa tak mali stať smetiskom Európy. Výstavbu závodu mala zabezpečiť firma NOVO-MONT na dvore firmy OVO-MONT, s.r.o. Sabinov v tesnej blízkosti (prakticky cez plot) individuálnej bytovej výstavby rodinných domov v kat. území Sabinova, necelých 300m od rodinnej zástavby v obci Drienica. Dňa 18.5.2009 sa tento zámer prerokúval na Mestskom úrade v Sabinove. Prítomní poslanci a občania jednomyseľne odmietli výstavbu. Kladné stanovisko prezentoval len investor. Okamžite sa rozbehla petičná akcia proti výstavbe.

Dňa 20.5. sa konalo 23. mimoriadne zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Drienici. Cieľom zasadnutia bolo sformulovať postoj zastupiteľstva a obce k spomínanej výstavbe. Ako hostia sa zasadnutia zúčastnili Ing. Milan Mlynarčík, obyvateľ Drienice, (analyzoval aktuálnu situáciu a chyby, ku ktorým došlo pri predkladaní zámeru); Ing. Juraj Ružbarský, PhD., poslanec Mestského zastupiteľstva v Sabinove a p. Igor Lazorík, predseda petičného výboru „Za zastavenie výstavby závodu.“ (Obaja tlmočili nesúhlasné stanovisko sabinovských poslancov.) Poslanci Obecného zastupiteľstva v Drienici taktiež vyjadrili svoj nesúhlas s výstavbou závodu a poverili starostu obce, aby ho prezentoval aj na najbližšom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Sabinove.

Petičnú akciu v Drienici proti výstavbe závodu zabezpečovala p. Margita Olejárová. Dňa 27.5. sa potom konalo mimoriadne zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Sabinove s jediným bodom programu „Stanovisko mesta Sabinov k výstavbe závodu na zhodnocovanie odpadov a plastov“. Skôr vydané stavebné povolenie bolo zrušené a poslanci iniciovali nové konanie, pričom vo svojej väčšine odmietli zámery investora. Dňa 27.8. sa v Sabinove na námestí konalo protestné zhromaždenie občanov proti výstavbe, teraz už otvorene povedané, spaľovne.

Občania boli rozhorčení správami, podľa ktorých vraj stavebné povolenie stále platí a konajú sa prípravné práce. Námestie pri kostole napriek nepriaznivému počasiu bolo plné. Štvrtinu zhromaždených tvorili občania Drienice. Zainteresované boli aj tlačové média, rozhlas a televízia. Opäť sa vyslovilo rozhodné NIE výstavbe. Krajský stavebný úrad v Prešove (oprávnený konať) dňa 1. októbra 2009 zrušil stavebné povolenie na výstavbu tohto závodu. …

Rozvoj rekreačnej oblasti

Dnes je obec Drienica svojou zástavbou plynule prepojená so svojou rekreačnou oblasťou. Ešte v 50. rokoch minulého storočia to bola však rýdza oblasť nenarušená zástavbou, bez vlekov, obslužných zariadení, s pôvodným systémom lesných ciest, úvozov, nevyklčovaných lesov a panenských horských lúk⁽⁷²⁾. V 60. rokoch sa začalo s výstavbou rekreačných chát, od roku 1968 s výstavbou vlekov a zjazdoviek, v 80. rokoch s výstavbou sedačky na Lysú. Do začiatku 90. rokov boli vybudované hotely Lysanka, Šport, Javorná. Bol postavený Krytý bazén.

Oblasť získala v roku 1981 štatút Rekreačnej oblasti mesta Sabinov. V 90. rokoch ju prevzala do správy obec Drienica. Neskôr prešla do súkromných rúk. (Pozri predchádzajúci text). V roku 1965 Reštaurácie a jedálne, n. p. Prešov začali v oblasti prevádzkovať Salaš Šomka. Tento po nežnej revolúcii prešiel viacerými rukami. V roku 2002 ho odkúpil Juraj Adam mladší. Ten ho neskôr prestaval na reprezentatívny hotel – Hotel Šomka. Po nežnej revolúcii a najmä v druhom desaťročí po nej nastali pre našu rekreačnú oblasť ťažké časy. Všade okolo nás vyrastali nové lyžiarske strediská a rekreačné objekty. Poľsko prijalo ochranárske opatrenia na rozšírenie vlastného turistického ruchu.

Návštevníkov z Ukrajiny brzdila zas vízová povinnosť. Bola to práve konkurencia, ktorá podmienila ďalšiu výstavbu, rekonštrukcie a modernizáciu našich zariadení, našej rekreačnej oblasti, rozšírila a zatraktívnila ponuku. Bola to ona, ktorá podstatne zvýšila kvalitu tunajších služieb. A to všetko za prijateľné ceny. V roku 2004, keď sa tento konkurenčný zápas vyostril, po sérii inovácií a rekonštrukcií, sa naša rekreačná oblasť stala porovnateľnou s inými atraktívnymi oblasťami Slovenska. Niektorí experti ju zaradili a radia do prvej desiatky.

V dolnej časti sú štyri a v hornej časti na Lysej hore päť vlekov. 35 % vlekov je pre začiatočníkov, 40 % pre pokročilých a 25 % pre lyžiarov majstrov. V dolnej časti sa lyžuje aj pri umelom osvetlení a je tu aj dostatok technického snehu. Obe časti (dolnú a hornú) spája sedačka s kapacitou 900 osôb za hodinu. K vybaveniu strediska patrí aj lyžiarska škôlka, lyžiarska škola, dva skiservisy,

požičovňa lyžiarskeho výstroja, na Lysej hore aj horská služba. Parkovanie je bezplatné. V hoteli Javorná bola v roku 2004 zrekonštruovaná kaviareň, jedáleň, kongresové miestnosti, salóniky. Prístavbou a nadstavbou sa zvýšila kapacita hotela z 80 na 250 lôžok. Vzniklo 10 nových apartmánov. V Krytom bazéne pribudli nové zariadenia pod názvom Vitálny svet. Tento svet zahŕňa fínske sauny, infra-kabínku, hydromasážne sprchy a vane, odpočiváreň, solárium, fitnes centrum … O rok neskôr pri reštauračnom zariadení otvorili detský kútik, v lete je k dispozícii terasa s ležadlami.

__________________________________________________

(72) Chvála Bohu! Tento charakter si oblasť ešte zachovala v pásme nad 800m – 900m v okolí hlavného hrebeňa mimo hlavných zón rekreácie.

Takisto bol zrekonštruovaný aj Hotel Šomka. Pribudli v ňom nové kryté priestory. Nová reštaurácia, ktorá v týchto priestoroch vznikla, má kapacitu do sto miest. Pribudlo 12 dvojlôžkových izieb a dva apartmány.

Každá izba je vybavená minimálne farebným televízorom na satelitný príjem, rádioprijímačom, chladničkou, má pripojenie na internet, vlastné sociálne zariadenia, sprchovací kút. … V suteréne pribudlo Relax centrum s bazénom, vírivkou, parnou a suchou saunou, švédskymi strekmi, soláriom a fitnes centrom. … V roku 2005 pribudlo v teréne pre potreby zimných športov nové značenie bežeckých tratí v celkovej dĺžke 50 km. Obzvlášť obľúbené sú bežecké túry po hlavnom hrebeni Čergovského pohoria.

Pre potreby letnej turistiky boli vybudované zas tri náučné chodníky. Predstavujú: 1. Trojhodinovú túru od Šport hotela cez Baranie do údolia na starú kráľovskú cestu vedúcu v stredoveku do Poľska. Tu vpravo cez Čergovské sedlo sa turista vráti späť na Lysú. 2. Šesťhodinovú túru od Šport hotela do údolia, tu vľavo po kráľovskej ceste údolím Ľutinky s odbočkou vpravo na Tokáreň na kótu Lysina, potom vpravo po hlavnom hrebeni cez Čergovské sedlo späť na Lysú. 3. Osemhodinovú túru, ktorá je ako predchádzajúca túra, ale bez zabočenia na Tokáreň.

Na začiatku osady Majdan turista potom odbočuje vpravo na cestu vedúcu do sedla Priehyba. Odtiaľ idúc vpravo sa po hlavnom Čergovskom hrebeni cez kótu Lysina a Čergovské sedlo vráti späť na Lysú. Bežecké trate a náučné chodníky sú súčasťou Čergovskégo športového areálu. Výborné značenie tratí je zárukou všestranne kvalitnej turistiky. V r. 2006 na miestnom potoku pri Hoteli Šomka bola postavená priehradu, ktorej voda slúži potrebám umelého zasnežovania. Plní tiež funkciu protipovodňovej záchytnej nádrže. Pri Krytom bazéne zas pribudli nové ubytovacie kapacity. V roku 2007 pod hotelom Javorná, bližšie k nemu, po rozsiahlych zemných prácach majitelia zriadili nové parkoviská. Blízko hotela tiež rekonštruovali ihriská. Rozšírila sa ponuka služieb hotela.

V jeho ponuke sa objavili tenis, loptové hry, cykloturistika, jazda na koňoch, vyhliadkové lety, oddych v okolí vodnej nádrže Telek, rybolov … V roku 2008 novým rozmiestnením vlekov a zjazdoviek sa zvýšila bezpečnosť lyžiarov i návštevníkov. Vo Vitálnom svete pri Krytom bazéne sa zaviedla aromatoterapia, bola otvorená soľná jaskyňa.

V tomto roku po prvýkrát v takom rozsahu ako nikdy doteraz, sa na lyžiarskych svahoch uskutočnila séria atraktívnych športových podujatí (Pozri stať Šport v obci). Prvýkrát sme tiež v Drienici privítali návštevníkov z Rumunska. Pred začiatkom zimnej sezóny pred vstupom do hotela Javorná boli inštalované drevené plastiky Marka Mikluša z obce Klenov. Jedna drevoplastika od tohto insitného umelca bola postavená aj pred vchodom do Krytého bazéna. Na obecnej chate na Lysej sa zas vykonali revízia a opravy elektrických rozvodov, vodovodu a kanalizácie. Tým sa táto chata stala konkurencieschopným ubytovacím zariadením. Rok 2009 bol prednostne zameraný na zvyšovanie kvality služieb. Našu oblasť už viac rokov za sebou zaťažuje nedostatok prírodného snehu.

Kým v dolnej časti vďaka umelému zasnežovaniu sa tento problém darí úspešne eliminovať, zjazdovky na Lysej hore často počas sezóny zívajú prázdnotou. Finančné náklady na vybudovanie zariadení na výrobu umelého snehu v tejto lokalite sú príliš vysoké. Vodu bude potrebné čerpať až z údolia potoka Ľutinka.

Bez dotácií z fondov EÚ to nebude možné. V roku 2010 rekreačný komplex Drienica – Lysá sa rozčlenil medzi dvoch prevádzkovateľov. Hlavným akcionárom, prevádzkujúcim vleky na Lysej hore a prístupovú sedačku, je Ing. Ľubomír Chovan, majiteľ Šport hotela na Lysej. Tunajšia podnikateľská skupina má na vybudovanie zasnežovacích zariadení stavebné povolenie, disponuje projektovou dokumentáciou, zatiaľ sa však nedostala ku fondom EÚ. Rekonštrukcia Lysej by mala trvať tri roky. Kedy začne, závisí od financií.

Lyžiarske stredisko v dolnej časti i naďalej prevádzkuje spoločnosť Besna, s.r.o. (Hlavný akcionár Dušan Šimko.) Akcionári Javornej a Krytého kúpaliska v priebehu roka zase rozšírili parkoviská pod hotelom. Dňa 16.8.2010 v spolupráci s obecným úradom začali s výstavbou pódia – javiska na parkovisku pred Krytým bazénom. Toto javisko bolo hneď 28. augusta prvýkrát využité počas Dňa Drienice. (Pozri stať Kultúrny život obce.). V jesenných mesiacoch bola medzi bazénom a týmto javiskom položená zámková dlažba. Takto sa v rekreačnom oblasti vytvorili základné predpoklady pre bohatý kultúrny a spoločenský život aj mimo lyžiarskej sezóny. Priestor pred kúpaliskom naďalej zdobia drevené a kamenné plastiky.

V priebehu roka 2010 sa v oblasti okrem tradičných zariadení cestovného ruchu aktivizovali i mnohé ďalšie. Obzvlášť aktívna bola chata Alpina, ktorá od mája do augusta na parkovisku pred chatou organizovala diskotéky, súťaže … V decembri 2010 sa otvorilo SKIčko. Svoju úlohu pri rozvoji tunajšej rekreačnej oblasti v novom tisícročí zohralo aj občianske združenie Mikroregión Čergov.

Vzniklo 9.3.2004. Na Ministerstve vnútra SR bolo zaregistrované 16.4.2004. Ihneď po svojom vzniku sa stalo súčasťou Regionálnej rozvojovej agentúry SARA, ktorá vznikla v r. 2003 s cieľom dosiahnuť rozvoj nášho regiónu – regiónu Šariš. Občianske združenie Čergov spočiatku tvorili mesto Sabinov, 14 obcí a 25 podnikateľských subjektov. V roku 2005 sa počet jeho členov stabilizoval. (Už len 30 členov.) Členovia OZ vypracovali svoje špecifické rozvojové programy. Tieto boli koncom septembra prerokované na stretnutí na Obecnom úrade v Drienici.

Cieľom programov bola obnova a rozvoj Čergova, zvýšenie jeho atraktívnosti v záujme rozvoja cestovného ruchu, turistiky, športu so súčasným zabezpečením ochrany životného prostredia, rozvoja infraštruktúry, zachovania a udržiavania historických a kultúrnych pamiatok, folklórnych tradícií … V rekreačnej oblasti Drienica – Lysá išlo prednostne o rekonštrukciu cesty na Lysú horu. Od r. 1989 a najmä od jej delimitácie od mesta Sabinov v r. 1994, cesta už nebola udržiavaná a bola v dezolátnom stave. Bolo potrebné investovať tiež do zjazdoviek, služieb, do osvetlenia rekreačnej oblasti., do výstavby náučných chodníkov atď.

Správcom cesty bola obec Drienica. Pozemky pod cestou však vlastnilo mesto, Urbariát Drienica a súkromníci. Bolo potrebné nové geometrické zameranie cesty, stará dokumentácia neexistovala. Koncom novembra 1994 bol pripravený projekt, vybavovalo sa stavebné povolenie.

V r. 2005 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR však projekt neschválilo, takisto ani v r. 2006. V r. 2007 predsedom OZ Mikroregión Čergov sa stal Ing. Igor Birčák, starosta obce Drienica. V tom čase bola cesta na Lysú pre osobné motorové vozidlá už neprejazdná. Dňa 25.5. 2007 sa na Obecnom úrade v Drienici konalo stretnutie členov mikroregiónu.

Peter Németh, riaditeľ KRAPO (Krajskej rozvojovej agentúry Prešov) oboznámil prítomných s programom LEADER. Tento program predstavoval nový netradičný prístup k rozvoju vidieckych oblastí. Jeho novosť spočívala v tom, že mikroregión si sám vytváral nové inštitucionálne zázemie pre definovanie programu svojho rozvoja a pre jeho realizáciu. K tomu sa potom cez program Leader získavali financie.

O ich použití sa rozhodovalo v samotnom mikroregióne. Jedinou podmienkou bolo, že čerpanie prostriedkov muselo byť v súlade s Programom rozvoja vidieka SR na roky 2007 – 2013. Na tomto stretnutí sa prítomní dohodli získať všetky relevantné podklady (informácie o regióne) na vypracovanie projektov. Následne VÚC Prešov pre potreby vypracovania stratégie na získavanie a získanie prostriedkov z programu Leader poskytol mikroregiónu dotáciu vo výške 450 000 Sk. K uvedenej problematike sa potom dňa 1.7.2007 na Obecnom úrade v Drienici konalo metodické stretnutie.

Stretnutie zorganizoval PSK – Prešovský samostatný kraj. Zúčastnilo sa ho 22 zástupcov združení PSK. Dňa 14.9.2007 mal Mikroregión Čergov v Kultúrnom dome v Drienici svoje valné zhromaždenie. Z podnetu Mikroregiónu dňa 6.10.2007 sa v Drienici stretli chatári z oblasti Drienica – Lysá a z priľahlej časti chotára Olejníkov.

Hlavným bodom programu bola rekonštrukcia cesty na Lysú a jej údržba. Doterajšie projekty pre nedoriešené pozemkovo-vlastnícke vzťahy neuspeli a pritom do projektu sa už investovalo 150 000 Sk. Finančná náročnosť celého projektu bola 25 miliónov Sk. S opravou cesty sa už nedalo čakať.

Prítomní sa dohodli, že do konca roka 2007, (či už obnovený projekt prejde alebo neprejde), sa uskutoční aspoň reparácia výtlkov a jám na ceste na Lysú. Dá sa nový asfaltový poťah. Zorganizuje sa finančná zbierka na tieto práce. V r. 2007 pracovníci Obecného úradu v Drienici betónom zaliali len menšie výtlky. Viac nestihli. Väčšie a súvislejšie výtlky opravili Verejnoprospešné služby mesta Sabinov, s.r.o., položením asfaltového koberca až v júni 2008. V súlade so zámermi sa konala aj finančná zbierka. K 11.1.2008 do nej prispelo 62 darcov v celkovej sume 134 tisíc Sk.

Náklady na opravy činili pritom len 100 665,90 Sk. Zvyšná suma 33 334,10 Sk (po konverzii 1106,49 eura) bola uložená v banke a vyčlenená na riešenie prípadných havarijných situácií. Dňa 14.4.2008 sa v Terni konalo ďalšie valné zhromaždenie Mikroregiónu Čergov. Prijala sa Stratégia jeho rozvoja, odsúhlasili sa plány značenia cyklotrás v pohorí Čergov. V katastrálnom území Drienice mali byť nainštalované informačné tabule v hodnote 21 102 Sk. A tie nainštalované aj boli. Avšak už potom a v nasledujúcich rokoch sa aktivita tohto občianskeho združenia (t.j. Mikroregiónu Čergov) utlmila.

V súčasnosti sa znova ukazuje, že pre ďalší rozvoj turizmu a športu v oblasti Lysej hory je nutná zásadná hĺbková rekonštrukcia prístupovej cesty do jej areálu. A tá nie je možná bez dosiahnutia stavu, pri ktorom vlastníkom pozemkov pod cestou a samotnej cesty bude jeden a ten istý subjekt – Obecný úrad Drienica. Obecný úrad zatiaľ ešte nepozná všetkých vlastníkov pozemkov, ktorými cesta prechádza. Pracuje na ich identifikácii. Zároveň prebieha rozčleňovanie parciel na časti pod cestou a mimo nej. Parcelám sa prideľujú nové identifikačné čísla.

Získava sa súhlas pôvodných majiteľov na zápis novovytvorených parciel do Katastra nehnuteľností. Až potom (po zápise) bude možné pristúpiť k ďalším krokom – k prevodu vlastníckych práv, následnému inovovaniu projektov a zapojeniu sa nového majiteľa do výziev EÚ. Stále tiež platí, že rozvoj rekreačnej oblasti významnou mierou prispieva i rozvoju obce. Zvyšuje zamestnanosť jej obyvateľov, ale na druhej strane prináša obci aj nemalé najmä dopravné a environmentálne problémy. Sme presvedčení, že postupnou realizáciou Územného plánu obce sa budú tieto nepriaznivé dopady na život jej obyvateľov zmierňovať.

Záverom môžeme vysloviť tiež presvedčenie, že zámery starostu a obecného zastupiteľstva sformulované v základných dokumentoch obce a ich postupná realizácia, spolu s dynamicky sa rozvíjajúcou rekreačnou oblasťou Drienica – Lysá hora, sú zárukou ďalšieho napredovania Drienice; napredovania, nadväzujúceho na bohatú históriu a tradície obce.

Mimoriadne udalosti v dejinách obce:

V závere tejto state o našich dejinách – dejinách obce, na dokreslenie neľahkého života jej obyvateľov, ich utrpenia, zmieňme sa, hoci len stručne, v náznakoch, ešte aj o niektorých mimoriadnych udalostiach, pohromách, ktoré obec zasiahli, a ktoré (udalosti) sa uchovali len vďaka pozornosti a úsiliu dobových kronikárov. Spomeňme aspoň vytrvalé dažde, lejaky či prietrže, ktoré zdvihli vodné toky a boli príčinou mnohých škôd.

Napr. v rokoch 1568 (4.9.1568), 1621, 1765, 1778, 1813 (z 23. na 24.8.), 1845, 1865, 1919, 1929, 1946 (20.6.), 1948 (8.6.), 1998 (24.6.), 2004 (od 25. do 29.7.), 2005 (v prvej polovici júna)… Spomeňme morové epidémie v rokoch 1482, 1600, 1615, 1622 …

Spomeňme ľadovec, ktorý v r. 1788 úplne zničil úrodu; katastrofálnu neúrodu v r. 1794, ktorá bola príčinou hromadného exodu obyvateľstva do Poľska; spomeňme výčiny počasia v júli a auguste 1824 (víchrice s ľadovými zrážkami), záľahu snehu v roku 1888, krutú zimu 1928/29 s nadmerným snežením; víchricu v auguste 2008, ktorá poškodila strechu miestneho chrámu … Spomeňme požiare v obci. Od roku 1890 do 1. svetovej vojny zhoreli domy Jozefa Perháča (vraj podpaľačstvo), Jána Mojzeša, Štefana Birčáka, Michala Chovana, Štefana Štefančíka, Adama Čorného, gazdov Timuru , Olejára, Juraja Maľcovského (od blesku).

Pripomeňme si tiež, že pri delostreleckej paľbe z pancierového vlaku maďarských boľševikov dňa 16. júna 1919, ako sme už písali, boli zasiahnuté a zhoreli domy Andreja Sedláka, Juraja Sedláka, Jána Škovrana, Juraja Novického (Ďorka). Boli zasiahnuté a zničené i ďalšie domy (Pozri predchádzajúci text). Mohli by sme spomenúť požiar stodoly Verony Mikitovej v r. 1940, požiar jednej z chát v obci v r. 2000, či požiar chaty MUDr. Makaru v Gackoch po údere blesku….

Mohli by sme písať o úderoch blesku aj do iných objektov (napr. i niekoľkokrát do kostolnej veže) a o odstraňovaní škôd, ktoré takto vznikli. Mohli by sme tiež písať o náhlych úmrtiach, pátraniach nezvestných osôb, o životných jubileách a pod. Pravdepodobne najvyššieho veku v obci sa dožil 6.9.1995 náš občan Peter Stanek. V tento deň oslávil storočnicu. V miestnom chráme sa konala ďakovná svätá liturgia. Následne sa stretol so starostom obce a s členmi obecného zastupiteľstva.

(Žiaľ, hneď nato 23.9.1995 zomrel.) V roku 2011 len dva mesiace pred oslavami svojej storočnice zomrela p. Mária Novická, rod. Maľcovská. Na záver spomeňme ešte jednu nezvyčajnú živelnú udalosť, ktorá sa udiala v obci a ktorá podľa všetkého je dôsledkom celosvetovej zmeny klímy následkom globálneho otepľovania. Dňa 29. augusta 1994 okolo 15. hodiny sa vytvorilo pravdepodobne prvé tornádo nielen v obci, ale aj v širšom regióne.

V zóne kontaktu dvoch meteorologických frontov pri zrážke dvoch búrkových oblakov sa vytvoril vzdušný vír (lievik) s ostro ohraničenými okrajmi. Ten doslova vysal strechy a poškodil múry rodinných domov Vincenta Maľcovského, Vincenta Chovana, Prot. Mgr. vdp. Františka Greša, RNDr. Alexandra Ernsta a z časti Antona Škovrana. Vír preniesol strechy do niekoľkostometrovej vzdialenosti. Ľahšie kusy až do Sosniny a k TV vykrývaču⁽⁷³⁾. V týchto pre rodiny tak ťažkých chvíľach sa prejavila ďalšia charakteristická črta nášich obyvateľov – solidarita. Bezprostredná pomoc a najmä finančná zbierka umožnili skorú rekonštrukciu poškodených objektov. Znova ďakujeme.

_______________________________

(73) Bezprostredným pozorovateľom opisovaného javu bol autor týchto riadkov RNDr. Alexander Ernst. Len v ostatnej chvíli na záver pozorovania sa mu pred besniacimi živlami podarilo ukryť v pivnici svojho rodinného domu.

Vedúce osobnosti obce v priereze času

Richtári – predsedovia – starostovia

..……. nezistení richtári: Peter Štefančík Štefan Olejár Jozef Maľcovský Andrej Mojzeš Michal Škovran Ján Sedlák ……….. 1901 – 1919 Michal Hudák Ján Birčák Andrej Fech Andrej Sedlák Matys – predný Štefan Škovran – fírer Vládny komisár: Eliáš Mikita ………… 1939 – 1945 Richtár: Štefan Škovran – fírer …1945 Predsedovia miestneho národného výboru: Juraj Timura ………….1945 Ján Čarnický ………… 1945 – 1946 Juraj Timura ………… 1946 – 1954 Ján Blaščák …………. 1954 – 1960 Jozef Olejár …………. 1960 – 1964 Karol Pristaš …………. 1964 – 1970 Juraj Pustý …………… 1970 – 1971 Juraj Škovran ………… 1971 – 1990 Starostovia obce: Ing. František Škovran…1990 – 1998 Peter Javorský …………1998 – 2006 Ing. Igor Birčák …………. 2006 – Súčasné obecné zastupiteľstvo

Poslanci:

Obyvateľstvo Drienice

Pôvod obyvateľov a vôbec prvopočiatky našej obce sa aj napriek písomným dokumentom z rokov 1332 – 1335, 1343, 1391 a ďalších už nedajú celkom jednoznačne určiť. Vychádzajúc však zo širšieho kontextu spoločensko-politických udalostí v krajine, z údajov uvedených v stredovekých listinách, z dosiahnutej úrovne poddanských práv a povinností, zo sociálneho usporiadania spoločnosti, najmä vidieka, sa však mnohé, najmä za využitia komparatívnej metódy, dá ešte i dnes zrekonštruovať. Pokúsme sa o to, hoci mnohé skutočnosti už neodvratne zavial prach zabudnutia.

Napriek tomu, s pravdepodobnosťou hraničiacou takmer s istotou, však môžeme povedať, že Šoma vznikla ako osada podľa zákupného (nemeckého) práva najneskôr začiatkom 14. storočia. Naša oblasť po sťahovaní národov bola veľmi riedko osídlená; ak, tak len na nivách Torysy. Zvyšky germánskych kmeňov, ktoré tu boli usadené, splynuli s prichádzajúcim slovanským etnikom. V období Veľkej Moravy prichádza k nám z centrálnych častí ríše, t.j. z oblastí juhozápadného Slovenska, nové, či ďalšie slovanské obyvateľstvo.

Poukazujú na to najnovšie výskumy Juraja Macáka⁽⁷⁴⁾. Vznikli misijné centrá napr. severne od Kamenice, vo Vyšnom Slavkove, Krivanoch, ale aj pri Sabinove či Jarovniciach. Podhorské oblasti až na výnimky, ako bola napr. „Hradová hura“ nad Šarišskými Sokolovcami, v tom čase neboli osídlené. Neskôr, s rozširovaním Uhorského štátu, prichádzali do oblasti aj etnickí Maďari. V roku 1285 pri svojom 2. vpáde prenikli do údolia Torysy aj Tatári. Krajina po nich zostala vyľudnená. Začali ju postupne zapĺňať naverbovaní sedliaci na čele so svojimi šoltýsmi.

Uhorsko po tatárskom vpáde bolo zdevastované a vyľudnené. Preto nové obyvateľstvo prichádzalo k nám zo severu. Aj našu obec osídlilo starobylé slovanské najskôr poľské etnikum z Malopoľska alebo Haliča. Svedčí o tom skutočnosť, že pôvodnými zemepánmi v okolitých obciach boli zemania poľského pôvodu. Tiež z materiálov Maďarského štátneho archívu v Budapešti sa dozvedáme, že v roku 1565 bolo v obci 15 poddanských a 5 želiarskych usadlostí. Ich 8 hospodári mali starobylé slovanské mená, 4 nemecké, 1 maďarské a 7 osobných mien bolo neistého, dve z nich skôr slovanského pôvodu.

Nič nenasvedčuje tomu, ako uvádza Uličný, žeby niektoré z mien bolo rusínskeho pôvodu. A to bolo už po 1. valaskej kolonizácii, ktorou do oblasti východných Karpát prichádzalo väčšinou rusínske obyvateľstvo. Šoma bola už po svojom vzniku podľa všetkého veľkou dedinou. Pri daňovom súpise v roku 1427 mala obec 34 port (usadlostí), kým priemer v Šarišskej stolici bol len 22,25 porty na dedinu. Ak uplatníme všeobecne uznávaný Büchnerov koeficient 4,68 pre výpočet počtu obyvateľov z počtu usadlostí, Šoma v roku 1427 mala do 160 obyvateľov (pričom priemer v Šarišskej stolici bol 104 obyvateľov na dedinu).

V roku 1565 približne 94 obyvateľov a o dva roky neskôr v roku 1567 však už len 14 (k tomu len jednoštvrtinových – t.j. najchudobnejších) port, t.j. cca 65 obyvateľov, čo je prakticky tretina stavu z r. 1427. V dôsledku toho v 2. polovici 16. storočia prichádza do obce nová vlna prisťahovalcov. Jednak zo slovenských regiónov, ale najmä z oblasti Haliča. V roku 1600 mala už obec obývaných 21 poddanských usadlostí a do 100 obyvateľov. Teda koncom 16. storočia bola obec stredne veľkou dedinou výlučne s poddanským obyvateľstvom. V roku 1690, v roku založenia gréckokatolíckej farnosti, mala podľa zachovaných prameňov určite okolo 120 obyvateľov – gréckokatolíkov a vychádzajúc z extra-polačnej metódy okolo 250 všetkých obyvateľov. _______________________________________________________________

(74) Macák, J.: Východné Slovensko v dobe Veľkomoravskej, Levoča, 1998

V roku 1787 bolo v Šome 56 domov a 337 obyvateľov. V roku 1788 padal ľadovec, ktorý celkom zničil úrodu. Roku 1794 katastrofálne sucho nútilo obyvateľov kŕmiť dobytok lístím, odpredávať ho a v konečnom dôsledku emigrovať do poľského Haliča a Vladimírska, kde úroda bola hojnejšia. Rast obyvateľstva v obci sa koncom 18. storočia spomalil, ale i tak Šoma v roku 1828 mala už 62 domov a 475 obyvateľov. V roku 1869 to bolo len 383 obyvateľov; v roku 1880 – 467, roku 1890 – 454, roku 1900 – 462 a v roku 1910 – 489 obyvateľov. Leteli stáročia, majitelia sa striedali.

Poddaní, ich povinnosti, ich drina, však zostávali. Zostávala robotná povinnosť, či „peši“ alebo s dobytkom, odvod desiatku pre cirkev, deviatku pre zemepána, odvody rôznych peňažných dávok pre cirkevnú i svetskú vrchnosť. Spory zemanov, sľachty sa často riešili vzájomným vypaľovaním si poddanských usadlostí. K tomu vojny, turecké nájazdy, nájazdy bratríkov, boje o trón, nepokoje v krajine, reformácia, protireformácia – to všetko doliehalo, gniavilo. Ľud sa búril, utekal z robôt, vznikali zbojnícke družiny, prepukali povstania. Svedčia o tom povesti ako napr. o zbojníkoch na Lysej hore, ale i údaje v kronikách.

Napr. v r. 1461, ako píše kronikár: „Prepadnutie Sabinova a jeho spálenie učinili Češi (bratríci) a zbojníci.“ Alebo r. 1790 mali sa po lesoch v Šarišskej stolici potulovať cudzí chlapi, ktorí údajne poburovali ľud. Osudy obce ovplyvňovala predovšetkým blízkosť Sabinova, a najmä spoločenské udalosti, premeny, ktorými žila krajina. Ani Šoma sa napríklad nevyhla vlnám reformácie a protireformácie. Po hospodárskej stránke znamenalo 15. a 16. storočie aj pre túto obec všestranný úpadok; 17. storočie zas stagnáciu s mnohými morovými ranami a živelnými pohromami.

V 18. storočí hospodársky a spoločenský život obce najviac ovplyvnili reformy Márie Terézie (1740-1780) – Urbariálny patent (1767), školská reforma Ratio educationis (1777), potom reformy jej syna Jozefa II. (1780 – 1790) – Tolerančný patent (1781) a zrušenie nevoľníctva (1785). V 19. storočí zas revolúcia v roku 1848 a následné násilné pomaďarčovanie, spojené s hospodárskou stagnáciou predovšetkým východného Slovenska.

Možno povedať, že Šoma v priebehu stáročí prešla síce pozoruhodným, ale aj rozporuplným vývojom. Počty obyvateľov kolísali, klesali i rástli. V roku 1514 uhorský snem, ako sme už uviedli, uzákonil nevoľníctvo, ale v podmienkach Horného Uhorska stále platilo zákupné právo a zákon o večnom nevoľníckom pripútaní k pôde sa až tak striktne nedodržiaval. Dochádzalo k presunom pracovných síl. K ich poklesom dochádzalo však najmä v dôsledku nepokojov, živelných pohrôm a zdravotných epidémií. Prírastky sa potom dosahovali vlastnou reprodukciou, ale v mnohých obdobiach aj prisťahovalectvom.

---

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

DRIENICA v premenách času 1332 – 2012