Z výstavby Kaplnky Premenenia Pána na Oltár Kameni.

Pod vykonané dielo sa podpísali najmä o. Juraj Zimovčák, farár v Drienici, členovia cirkevnej rady Vincent Sedlák, Fedor Durkot, Alexander Maľcovský, Mikuláš Čarnický, ale predovšetkým sám autor a realizátor projektu Ján Maľcovský. Dobrovoľnou brigádnickou prácou najviac prispeli Andrej Janíčko – 24 odpracovaných dní, Vincent Škovrán – 15 dní, Eduard Novák – 13 dní, Mikuláš Mačišák ml., Ján Tomko, Ján Šechny – po 12 dní, František Šoltýs – 11 dní, Vincent Sedlák, Alexander Maľcovský – po 10 dní, Mikuláš Lukáč – 8 dní, Jozef Kundrák – 7 dní, Tomáš Mačišák – 6 dní, Vjačeslav Pustý, Anton Škovran (č.d.72), Andrej Maľcovský, Konštantín Naď – po 5 dní, Mikuláš Olejár – 4 dni a ďalší brigádnici s počtom 1 – 3 odpracovaných dní, všetko občania Drienice. Bez sponzorov by sa dielo nepodarilo zrealizovať.

Najviac prispeli: Ing. Štefan Gabányi, Košice – strešná krytina; Urbárska spoločnosť Drienica – drevná hmota, preprava; Obecný úrad Drienica – preprava; Besna, s.r.o. – zemné práce, stravovanie; rodina Ing. Jozefa Sedláka z Prešova, rodiny Pavla Sedláka a Vladislava Sedláka zo Sabinova – pútače, technické zabezpečenie, elektronická aparatúra; Vincent Šoltýs, stolár z Jakubovian; Jozef Durčanin, UPA, pohostinstvo Drienica; Imrich Škovran – preprava plechu, a ďalší sponzori, ktorí nechceli byť menovaní. V auguste 2002 bolo dané vnútorné obloženie kaplnky. Drevo daroval Dušan Migaš.

Práce vykonali Ján Maľcovský, Andrej Janíčko, Eduard Novák, František Šoltýs a ďalší. Uveďme ešte, že všetci účastníci tejto nádhernej slávnosti (12.8.2001) vyslovili presvedčenie, že sa už nikdy nevrátia časy náboženskej neslobody, že cirkevný život vo farnosti sa aj v 3. tisícročí bude nerušene rozvíjať. A tak tomu aj bolo.

Už 7. – 9. septembra 2000 sa v obci konala duchovná obnova – svätá spoveď + sv. prijímanie + duchovné slovo. Viedol ju o. Peter Krenický, redemptorista, rodák z Ďačova, pôsobiaci na Ukrajine (farnosť Usť – Čorna). Ďalšie duchovné cvičenie sa v obci uskutočnilo 17. júla 2002. Viedol ho o. Marián Gurský, správca farnosti v Jarovniciach. Zúčastnilo sa ho do 80 veriacich. Dňa 10. marca 2004 začala štvordňová duchovná obnova, ktorú tentoraz viedol redemptorista o. Mikuláš Tressa. Nadväzne na ňu od 4. marca 2005 pokračovali trojdňové duchovné cvičenia. Bola to už predpríprava na blížiace sa sväté misie.

Tieto sa v obci konali v dňoch 22. – 30. októbra 2005⁽⁸⁷⁾. Viedli ich ctihodní otcovia redemptoristi zo Stropkova o. Mgr. Mikuláš Tressa, C.Ss.R. a o. Štefan Kitľan, C.Ss.R. Následne od 14.3.2007 potom prebiehala štvordňová obnova svätých misií. Viedli ju opätovne duchovní otcovia M. Tressa a Š. Kitľan. Otec Mikuláš potom ešte niekoľkokrát po svätých misiách navštívil našu farnosť, celebroval sv. liturgie, prihováral sa k veriacim. Bolo to minimálne 17. a 18. 8.2006; 2.7.2007; 12.9.2010 (na chrámový sviatok) a to už ako predstavený kláštora redemptoristov v Stropkove. …

Vráťme sa však späť v čase. Rok 2002 sa niesol v znamení kňazskej vysviacky nášho rodáka Mgr. Petra Maľcovského. Diakonské svätenie prijal 1.6.; kňazské 7.6.; primičnú svätú liturgiu slúžil za spoluúčasti desiatich kňazov 16. júna 2002. Na nej účinkoval Dievčenský chrámový zbor z Milpoša. Prvú sv. omšu v pridelenej farnosti – v Štefurove, okres Svidník – slúžil o. Peter dňa 20.7. 2002. Na túto slávnosť bol z obce organizovaný autobusový zájazd. ____________________________________________

(87) V sobotu 22.10. odznela homília „Milostivý čas svätých misií.“ V nedeľu 23.10. homília „Boh je láska.“ Od 14. hodiny sa uskutočnilo stretnutie otcov misionárov s deťmi do 25 rokov. Od 15. hodiny pokračovalo v rekreačnej oblasti opekačkou a loptovými hrami. V pondelok 24.10. homília „Hriech.“ Krížová cesta sa modlila na uliciach obce. V utorok 25.10. homília „Obrátenie srdca“. Konalo sa stavovské stretnutie mužov a mládencov nad 18 rokov. V stredu 26.10. homília „Ježiš, Pán môjho života.“ Veriaci si obnovili krstné sľuby. Konalo sa stavovské stretnutie žien a dievčat nad 17 rokov.

Vo štvrtok 27.10. homília „Presvätá Bohorodička.“ Moleben k Presvätej Bohorodičke s čítaním prosieb a poďakovaním Matke ustavičnej pomoci. V piatok 28.10. homília „Eucharistia.“ Eucharistická pobožnosť s odprosovaním za hriechy farnosti. Životní partneri si obnovili manželské sľuby. V sobotu 29.10. homília „Smrť človeka.“ Po svätej liturgii sa vysluhovala Sviatosť pomazania chorých. Doobeda sa uskutočnilo stretnutie s vysokoškolákmi a s mládežou nad 15 rokov. V nedeľu 30.10. homília „Prostriedky zotrvania v dobrom.“ Otcovia misionári posvätili ikony, obrazy, náboženské predmety. Osadenie misijného kríža pred „cerkvou“ bolo slávnostným vyvrcholením svätých misií.

Ďalšou významnou udalosťou v r. 2002 bolo vystavenie relikvií blaženého mučeníka biskupa Pavla Petra Gojdiča v miestnom chráme. V dňoch 8. – 14. decembra 2002 celý týždeň sa v „cerkvi“ konali liturgie s molebenom k P. P. Gojdičovi. Liturgie viedol vždy iný a iný kňaz. Dňa 13.7.2003 sa konala rozlúčková sv. liturgia s o. Zimovčákom, farárom v Drienici, ktorý odchádzal do dôchodku.

Od vďačných veriacich ako dar dostal obraz chrámu a kaplnky. Obraz namaľovala Erika Škovranová, č.d. 224. Dňa 15.7. prešovský biskup J. E. ThDr. Ján Babjak, SJ, vymenoval za nového kňaza vo farnosti Drienica Dipl. IC (iuris canonici – kánonické právo) Mgr. Jána Krehlíka, titulárneho arcidekana (2001), neskôr od r. 2004 s právom nosiť Zlatý kríž. Do funkcie ho uviedol 20. júla okresný dekan ThDr. Peter Šturák.

Duchovný otec Ján napriek mladému veku mal už v tom čase za sebou úspešnú prácu odvedenú v kauzách svätých, t. j. ( v tomto prípade) v procesoch blahorečenia. Pripomeňme si, že dňa 4.11.2001 Sv. Otec Ján Pavol II. v Ríme beatifikoval, t. j. vyhlásil za blahoslavených prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, a rehoľného kňaza, redemptoristu Metoda Dominika Trčku. Dňa 14.9.2003 v Bratislave počas svojej návštevy Slovenska svätý otec vyhlásil za blahoslavených zas Mons.ThDr. Vasiľa Hopka, gréckokatolíckeho biskupa a Zdenku Schelingovú, ctihodnú sestru z Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža.

(Mimo iného do Ríma vtedy vycestovali o. Zimovčák s manželkou, vd. Anna Birčáková a p. Oľga Fechová. Takisto viacerí veriaci z našej obce vycestovali do Bratislavy.) Kauzy svätých – proces blahorečenia – má dve fázy – diecéznu a rímsku. Otec Ján sa aktívne zapojil do procesu blahorečenia biskupov Pavla Petra Gojdiča, ThDr. Vasiľa Hopka a rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku. V rokoch 1997 – 2001 bol postulátorom (organizátorom, koordinátorom) diecéznej fázy kauzy svätých. V rokoch 2001 – 2004 sa stal generálnym postulátorom rímskej fázy blahorečenia.

Vo funkcii generálneho postulátora okrem iného v auguste 2002 navštívil J.E. Mons. Andrewa Patakiho, biskupa východného obradu v Passaicu v štáte New Jersey USA. V tamojšom diecéznom múzeu, ktoré sa nachádza v objektoch kúrie , objavil mnohé z osobných vecí o. biskupov Gojdiča a Hopka. Zaslúžil sa o presun týchto cenností, dnes už relikvií, na Slovensko. Otec Ján po nástupe do funkcie vykonal viacero zmien. Zrušil dovtedajší štvorčlenný kurátorský zbor a zriadil 14 člennú farskú radu.

Tvorili ju Anna Birčáková, č.d. 121; Mikuláš Čarnický, č.d. 193; Fedor Durkot, č.d. 109; Oľga Fechová, č.d. 37; Milan Feltovič, č.d. 195, Andrej Janíčko, č.d. 197; Peter Javorský, č.d. 87; Helena Mačišáková, č.d. 91; Alexander Maľcovský, č.d. 11; Peter Maľcovský, č.d. 202; Mgr. Peter Olejár, č.d. 201; Margita Olejárová, č.d. 195; Vincent Sedlák, č.d. 24; Margita Škovranová, č.d. 90. Farská rada spočiatku aktívne pracovala. Zabezpečovala služby počas svätých liturgií, riešila otázky rekonštrukcie farskej budovy a ďalšie aktuálne problémy. Postupne dochádzalo ku zmenám v jej zložení.

V súčasnosti cirkevné služby naďalej aktívne zabezpečujú Anna Šurinová, kantorka; kurátori Andrej Janíčko, Fedor Durkot, Margita Škovranová a „Čtec“ Mgr., et Mgr. Peter Olejár. Funkciu „Čtec“ – ten, ktorý číta Božie slovo – zaviedol otec Ján koncom roka 2004. Aj v novom tisícročí sa v našej farnosti uskutočnilo niekoľko významných návštev cirkevných hodnostárov. Okrem už spomenutých návštev J.E. Mons. ThDr. Jána Hirku, prešovského biskupa, v dňoch 30.4.2000 a 27.7.2001, bola to ešte jedna jeho návšteva dňa 10.8.2003.

Vtedy už ako emeritný biskup celebroval odpustovú liturgiu na Oltár Kameni. (Koncelebrovali otcovia Andrej Rusnák, Igor Zimovčák, Peter Maľcovský, Peter Ružbarský a Ján Krehlík, miestny kňaz.) Jeho excelenciu o. biskupa privítal starosta obce Peter Javorský, následne farár v Drienici o.Ján Krehlík.

S dejinami Oltár Kameňa ho oboznámil p. Vincent Sedlák. Dňa 5.9.2005 pri otvorení nového školského roka – vtedy od 1.9.2005 zriaďovateľom tunajšej základnej školy sa stal Gréckokatolícky biskupský úrad v Prešove – sv. liturgiu v miestnom chráme celebroval o. Mgr. Vladimír Skyba, protosynkel prešovskej eparchie. Znova dňa 11.9.2005 odpustovú slávnosť v miestnom chráme celebroval J.E. Mons. ThDr. Ján Hirka, emeritný biskup. Dňa 14.1.2007 navštívila našu farnosť Jeho Excelencia Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ, prešovský eparchiálny biskup. Sv. liturgiu koncelebrovali jeho ceremoniál Mgr. Alexander Andrejko; ThLic. Jaroslav Matoľak, sabinovský dekan; o.

Ján Krehlík, farár farnosti Drienica. 12.8.2007 sv. liturgiu na Oltár Kameni celebroval o. Andrej Rusnák, osobný tajomník o. biskupa. V sobotu 26. mája 2007 v Sosnine na jej východnom úbočí (21,11235⁰ východnej zemepisnej dĺžky; 48,12417⁰severnej zemepisnej šírky) bolo slávnostne otvorené a vysvätené Pastoračno-rekreačné centrum – Dom Mamy Margity.

Mama Margita bola matkou sv. Jána Bosca, zakladateľa rádu saleziánov. Hlavnými svätiteľmi boli Mons. Stanislav Stolárik, pomocný biskup Košickej arcidiecézy a don Štefan Turanský, provinciál saleziánov na Slovensku. Dňa 3.8.2008 sv. liturgiu na Oltár Kameni celebrovala Jeho Vysokopreosvietenosť (titul arcibiskupa) ThDr. Ján Babjak, SJ, vladyka a metropolita. Chlebom a soľou ho privítali starosta obce Ing. Igor Birčák a následne Dipl. IC Mgr. Ján Krehlík, miestny farár. Koncelebrovali otcovia Andrej Rusnák, Jozef Voskár, Andrej Dujčák, Peter Maľcovský, Patrik Szekely, Ján Krehlík.

Dňa 2.8.2009 sv. liturgiu na Oltár Kameni celebroval Ing. Miroslav Čejka z Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi) z kláštora v Michalovciach. O rok neskôr 8.8.2010 ThDr. Marek Petro, titulárny kanonik, docent na katedre systematickej teológie na GTF PU (t.j. Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity).

V roku 2011 zas Peter Vojčík, ordinár ozbrojených síl SR Žilina. Na odpustovej slávnosti v miestnom chráme dňa 7.9.2008 a tiež 6.9.2009 to zas bol ThLic. Miroslav Šimko, prorektor na GTF PU, v r. 2011 opätovne Miroslav Čejka. A tak by sme mohli ísť aj do skorších rokov. Takmer na každej významnejšej cirkevnej slávnosti v obci bral aktívnu účasť niektorý význačnejší hosť. Dňa 21.11.2010 vysvätil Dom smútku v Drienici Mgr. Michal Onderko, mladší, protosynkel Prešovskej archieparchie.

A naostatok z 2. na 3. septembra 2011 nocoval v Drienici v Dome Mamy Margity hlavný predstavený Saleziánov Dona Bosca vo svete don Pascual Chávez Villanueva, pôvodom z Mexika. (Jeho sídlom je Generálna kapitula v Ríme.) Deviateho nástupcu dona Bosca privítalo okolo 300 saleziánskych nadšencov. V čase jeho príchodu bol nádherný slnečný podvečer, ako stvorený na obdivovanie prekrásnej okolitej prírody a panorámy Čergovského pohoria.

K plnohodnotnému náboženskému životu každého kresťana však patrí tiež návšteva miest, na ktorých sa upevňuje vo svojej viere, čerpá duchovnú silu do každodenných zápasov, nachádza pokoj a istotu. Vždy sa chodilo na púte (pred vojnou jednoznačne peši) do Ľutiny, na Levočskú „huru“, ale tiež aj do Veľkého Šariša či Obišoviec. V rokoch neslobody skôr individuálne ako organizovane. Po nežnej revolúcii aj hromadne, aj do vzdialenejších miest. Už 26.8. 1990, aj o rok neskôr v auguste 1991 miestny Klub KDH organizoval púť na Mariánsku horu do Ľutiny.

Z ďalších podujatí si pripomeňme len tie významnejšie. Predovšetkým cesty – púte na stretnutia so Sv. Otcom Jánom Pavlom II. najmä pri jeho návšteve Prešova dňa 2.7.2005 alebo deň nato pri jeho návšteve Levočskej hory. Tiež výjazd našich veriacich do Bratislavy, kde Sv. Otec na záver svojej návštevy Slovenska v Petržalke dňa 14.9. 2003 blahorečil biskupa Vasiľa Hopka a rádovú sestru Zdenku Schelingovú.

Dňa 9.5.2004 sa potom 20 veriacich z Drienice so svojím kňazom o. Jánom Krehlíkom zúčastnilo spomienkovej slávností pri príležitosti 100. výročia narodenia blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka v jeho rodnom Hrabskom. Boli prítomní aj biskupi z Poľska a Ukrajiny. V dňoch 28.6. – 4.7. 2008 vykonalo 7 dňová púť a poznávací zájazd do Talianska. (Rím, Assisi …) 38 veriacich z obce a štyri manželské páry zo Sabinova. Vedúcim zájazdu bol miestny farár o. Ján Krehlík. Dňa 29.6. sa zúčastnili Pontifikálnej sv. omše so Sv. Otcom Benediktom XVI.

pri príležitosti otvorenia Jubilejného roka sv. Pavla, spojeného s udeľovaním pálií novým arcibiskupom. (Zo Slovenska gréckokatolíckemu Jánovi Babjakovi a rímskokatolíckemu Stanislavovi Zvolenskému.) Dňa 15.10. 2010 32 farníkov z Drienice (a 13 z Milpoša) sa zúčastnilo Púte gréckokatolíckych veriacich na Slovensku do Krakova – Lagiewnikov do Baziliky Božieho milosrdenstva.

Vo Svätyni Božieho milosrdenstva sú uložené pozostatky sv. Faustíny Kowalskej z Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva, vyhlásenej v roku 2000 – po uzdravení mnohých nevyliečiteľne chorých, ktorí ju žiadali o pomoc – za svätú. Dňa 8.8. 2010 boli mnohí veriaci obce na púti v Litmanovej, kde za prítomnosti 25 000 veriacich, metropolitu Jána Babjaka, kardinála Diwisza, biskupov z USA, Ukrajiny, Rumunska a Česka bol vyhlásený Dekrét o duchovnom príbuzenstve medzi pútnickým miestom na hore Zvir a pápežskou bazilikou Santa Mária Maggiore v Ríme.

V obci sa udiala celá séria aj ďalších podujatí, ktoré všetky ani nejde vymenovať. Napr. v r.2002 to bolo posvätenie insígnií obce biskupským vikárom o. Pavlom Repkom. V roku 2006 (5.7.) zas spevácky ukrajinský súbor Karpaty z Košíc vyspieval celú sv. liturgiu v cirkevno-slovanskom jazyku, alebo dňa 1.5. 2010 sa pred hotelom Javorná konalo Stretnutie mládeže Prešovskej archieparchie. 500 mladých ľudí potom vykonalo s väčšou alebo menšou okľukou (podľa veku) púť do Ľutiny. Tiež farská rada v počiatkoch svojej existencie organizovala niekoľko kultúrno-spoločenských podujatí pre deti a ich rodičov.

Napr. na záver školského roka 30.6. 2004 sa takéhoto „Posedenia pri vatre“ zúčastnilo do 50 detí a ich rodičov. Nechýbal ani o. Ján s manželkou a členovia farskej rady. A tak by sme mohli pokračovať. … V obci pôsobí od r. 2004 aj R – klub. Združuje deti vo veku do 15 rokov.

Vedie ho p. Edita Krehlíková. Aktívne pôsobia tiež člrnovia Ružencového arcibratstva (Spolku). Niektorí občania su aj členmi Spolku sv. Cyrila a Metóda. Záverom tejto state možno, hádam, konštatovať, a z nepreberného množstva faktov to aj jednoznačne a bezo sporu vyplýva, že náš ľud, naši obyvatelia, boli vždy zbožní, ctili si svoj obrad, cirkevnú vrchnosť. Viera v Boha im umožnila prežiť, prekonať protivenstvá všetkých akokoľvek pohnutých čias.

Kňazi, ktorí pôsobili vo farnosti a podľa schematizmu Gréckokatolíckej cirkvi . podľa farskej kroniky prešovskej archidiecézy z roku 201

..………….. nezistení

1749 – 1769 Simeon Janovič zhoda

1769 – 1800 Michal Rajecký (Rojkovič) zhoda

1800 – 1806 Ján Vitkovský zhoda

1806 – 1814 Peter Janovič zhoda

1814 – 1854 Michal Štefančík ^A/ zhoda

1854 – 1879 Štefan Rojkovič^B/ zhoda

1879 – 1906 Michal Repák ^C/ 1879 – 1902 Michal Repák

(1903 – 1904) Július Zubrický, Jenó Repák – 1903 – 1909 Július Zubrický,

zastupovali M. Repáka počas nemoci zhoda

1906 – 1911 Štefan Andraško ^D 1904 – 1911 Štefan Andraško

1914 – 1916 Ján Korotnoky 1913 – 1916 Ján Korotnoky

1917 – 1930 Adalbert Šalamon ^E zhoda

1930 – 1955 Ireneus Mankovič ^F 1930 – 1950 Ireneus Mankovič

1956 – 1968 Eugenij Jakubiv ^G –

1968 – 1972 Štefan Haluška zhoda

1972 – 1973 Adalbert – Vojtech Babjak zhoda

1973 – 2003 Juraj Zimovčák zhoda

2003 – Ján Krehlík zhoda

1

________________________________

A/ o. Michal Štefančík pochádzal z Matysovej, okr. Stará Ľubovňa. Bol bezdetný. Na farskom majetku nemal kto gazdovať, preto si z Matysovej prizval svojich synovcov Vasiľa a Petra Štefančíka. Tí sa v obci priženili. Volali ich Vasko a Petro. Hovorilo sa „do Vaša“ ; „do Petríka“. Početné rodiny, až dodnes nazývajú „Vašova“ ; „Petríkova“.

B Jeho syn Teodor Rojkovič (1877 – 1963), rodák z Drienice, bol významný teológ a publicista. V 50. rokoch účinne bojoval za obnovenie Gréckokatolíckej cirkvi a práv gréckokatolíckych veriacich

C/ o. Michal Repák pri klčovaní krovia utrpel tragický úraz oka. Oslepol. Nepomohla ani operácia. Zastupovali ho o. Zubrický a jeho syn o. Jenó Repák

D o. Štefan Andraško zomrel 19.11.1911. Krátko pred ním tiež 19.11.1911 zomrel vtedajší prešovský biskup Ján Vályi. Rímska stolica vysvätila ďalšieho biskupa prešovskej diecézy Dr. Štefana Nováka až 11.01 .1914. Tým tunajšia farnosť zostávala tri roky neobsadenou.

Do obce dochádzali kňazi Peter Gojdič (neskorší biskup Pavol), Alexander Sedlák, Alexander Rojkovič, Mikuláš Rusnák, Jozef Karpaty, Jozef Dobrovský, Teodor Sedlák, Teodor Rojkovič, o. Beskid, redemptorista. Prvé dieťa, ktoré neskorší biskup Pavol Gojdič v Drienici pokrstil (dňa 19. 12. 1912) bola dnes už nebohá Alžbeta Štefančíková: neskôr sa vydala za Andreja Škovrana.

E/ Za pôsobenia o. Adalberta Šalamona sa rekonštruovala fara, v chráme bol umiestnený Boží hrob a postavená kazateľnica.

F/ o. Ireneus Mankovič v rámci akcie „P“ bol z dediny vysťahovaný. Po súhlase s akciou sa vrátil na faru, kde pôsobil ako pravoslávny duchovný až do svojej smrti v r. 1955. O. Ireneus bol vice – archi – diaconus, paroch assesor, tit. Canonik.

G/ o. Eugenij pôsobil ako pravoslávny duchovný

Kňazi, rodáci z Drienice: Pravdepodobne Štefan Andraško; v Šome pôsobil v rokoch 1906 – 1911;

Mgr. Peter Maľcovský, nar. 26.1. 1978, v súčasnosti správca farnosti v Ruskej Porube.

V Drienici v detstve a vo svojej mladosti bývali a vyrástli neskorší kňazi:

Mgr. Igor Zimovčák, (titulárny arcidekan), pôsobí ako farár vo farnosti Poša;

ThDr. PhDr. PaedDr. Peter Ružbarský, PhD. Pôsobí na Kat. univerzite v Ružomberku;

Kňazi, pochovaní pri Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Drienici:

Michail Štefančík († 1854);

Michal Repák († 1902 );

Štefan Andraško († 1911);

Ireneus Mankovič († 1955);

Eugenij Jakubiv († 1968);

Kurátori, pôsobiaci vo farnosti

Každá doba mala svojich kurátorov, t.j. veriacich, ktorí sa starali o cirkevné záležitosti farnosti. Podľa zistení Vincenta Sedláka, občana Drienice a bývalého kurátora, boli to nasledovní obyvatelia obce:

Michal Krajňák …………….. 1837 – 1925

Juraj Sedlák ………………… 1876 – padol v 1. svetovej vojne

Ján Škovran ………………… 1878 – 1929

Michal Škovran – Krajňák …. 1881 – 1966

Andrej Olejár ………………. 1884 – 1956

Michal Štefančík ……………. 1878 – 1952

Juraj Timura st. …………….. 1869 – 1946

Eliáš Sedlák ………………… 1904 – 1982 syn Juraja

Štefan Krajňák ………………. 1901 – 1963

Ján Šurin ……………………. 1912 – 1986

Po nich dlhšiu alebo kratšiu dobu ako kurátori pôsobili:

Vincent Sedlák, syn Eliáša, vnuk Juraja,

Anton Škovran, Peter Javorský,

Vincent Maľcovský, Mikuláš Čarnický,

Andrej Novický, Alexander Maľcovský,

Ján Karaffa, Fedor Durkot

František Gajdoš,

Po roku 2000 ako kurátori a určitú dobu aj ako členovia farskej rady pôsobili: Vincent Sedlák, Anna Birčáková, Fedor Durkot Peter Maľcovský, Helena Mačišáková, Peter Javorský, Andrej Janíčko s manželkou, Mikuláš Čarnický, Alexander Maľcovský, Milan Feltovič, Mgr. Peter Olejár, Margita Škovranová, Oľga Fechová, Margita Olejárová, V súčasnosti: kantorkou a kurátorkou je Anna Šurinová; kurátormi: Andrej Janíčko, Mgr., et Mgr. Peter Olejár Fedor Durkot, Margita Škovranová.

Rádové sestry, pochádzajúce z Drienice

Helena Jozefa Škovranová 27.4. 1915 – 29. 7. 1989 Helena Jozafata Maľcovská 27.3. 1925 – 13.10. 1999 Obe z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. Obe sú pochované na prešovskom cintoríne. Nikoleta Basalová , narodená 14. 7. 1976

„Dočasné sľuby“ zložila Nikoleta 4.9.2001 o 14:00 hodine v poľskom meste Bielsko – Biala v kláštornej kaplnke Kláštora Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristiek na svätej omši, ktorej predsedal o. biskup Janusz Zimniak. Na slávnosti sa zúčastnila skupina veriacich z obce na čele s o. Jurajom Zimovčákom. V súčasnosti sa sestra Nikoleta modlí, rozjíma a pracuje v Kláštore sestier vo Vranove nad Topľou – v Lomnici.

Štatistický prehľad o konfesijnom zložení obyvateľstva Drienice:

Rok	Počet obyvateľov v %	Rímski katolíci v %	Grécki katolíci (Uniati) v %	Pravoslávni veriaci v %	Iné cirkvi a bezvyznania v %
1690	?	?	Približne 50 %	?	50 % väčšinou evanjelici
1881	467	4,71%	92,29%	–	3,00%
1900	492	3,05%	93,70%	–	3,25%
1910	489	3,68%	95,09%	–	1,23%
1921	547	6,22%	92,32%	–	1,46%
1930	525	5,33%	93,33%	–	1,34%
1950	443	7,67%	91,87%	0,23%	0,23%
1991	624	17,63%	66,03%	8,17%	8,17%
2001	671	22,21%	67,36%	8,49%	1,94%

Podrobnejšie údaje o konfesijnom zložení obyvateľov Drienice k 25. 6. 2001:

Vierovyznanie: gréckokatolícke ………….… 452 obyvateľov ……….. 67,36 % rímskokatolícke …………… 149 obyvateľov ……….. 22,21 % pravoslávne ………………… 57 obyvateľov ……….. 8,49 % evanjelická cirkev a. v. ……. 7 obyvateľov ……….. 1,04 % bez vyznania ……………….. 4 obyvatelia ………. 0,60 % nezistení …………………… 2 obyvatelia ……….. 0,30 % Spolu: ………………………………………… 671 obyvateľov ………. 100,00 %

---

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

DRIENICA v premenách času 1332 – 2012