Neskorá žatva na malom políčku, dnes už je to skôr rarita pestovať obilniny doma. Vidieť kombajn na poli je pre mnohých-aj v dnešnej dobe supermarketov stále zaujímavý moment… Nie je to tak dávno, kedy naši predkovia na svojich poliach kosili zrno ručne.
Skoro ráno sa naklepávali kosy. Zvuk naklepávanej kosy na „babke“ sa niesol celou dedinou, ako znamenie-žatva je už tu. Kosci mali vo výbave „tuľajku s oslou“ (púzdro s brúsnym kameňom). „Tuľajka“ mohla byť zhotovená aj z kravského rohu a pripnutá na opasku a malým množstvom vody.
Chlapi kosili – ženy „serpom-kosákom“ podberali skosené obilie, dávali na „povrieslo“ a zaviazali do snopov. Potom ich po 15 kusov stavali do „rakašov“. S hrabľami sa zahrabali aj tie posledné klásky, aby nič nevyšlo nazmar. Rakaše sa na rebriňáku doviezli do stodoly-„do príčulka“. zobraziť viac