Šarišský hrad a okolie alebo niečo zo zákulisia s názvom Dobývanie šarišského hradu 2014 . Občania východného Slovenska sú na toto kultúrne dedičstvo právom hrdí a nielen pre výrobu zlatistého moku. Na hrad vedie aj prístupová cesta a tak sa tam dá dostať pešo, pre autá je cesta otvorená iba zriedka. S výhľadom na okolitú panorámu Šariša sa tam určite budete vracať aj do budúcna, len si treba vybrať aj vhodné počasie pre dobrú viditeľnosť.
Aj keď na tomto podujatí asi bolo viac dáždnikov, ako mečov, predsa nám počasie vydržalo a umožnilo – „Dobývanie šarišského hradu“, príprave organizátorov a tvrdej práce všetkých zúčastnených na tomto projekte. Pozrite si aj pohľady zo Šarišského hradu na okolitú scenériu cez objektív…
Výrazný kopec sopečného pôvodu dominuje šíremu okoliu od nepamäti. Na svojom temene už niekoľko storočí hostí jednu z najstarších a najväčších pevností na Slovensku – hrad Šariš. Jeho rozloha by pokojne pojala aj stredoveké mesto. Z diaľkových pohľadov vidno* na husto zalesnenom hradnom vrchu iba vrcholce niekoľkých bášt opevnenia a hlavnej veže.
Dominantný kužeľovitý kopec sopečného pôvodu s plochým vrcholom poskytoval útočisko od praveku. Prvé doklady o jeho osídlení pochádzajú z neolitu, doby bronzovej a laténskej. Počiatky stredovekého hradu zrejme spadajú do 12. storočia, jeho podoba je však neznáma. Po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia sa hrad stal strediskom Šarišskej župy, čo dokladá písomná zmienka z roku 1247. Z doby okolo polovice 13. storočia pochádza masívna hranolová obytná veža (1) situovaná na najvyššom bode hradného vrchu.
Obdĺžnikové nádvorie okolo veže s cisternou vymedzovala hradba (3), do priestoru nádvoria bol dodatočne dostavaný palác (2) opierajúci sa na severnej strane o vežu. Rozsiahlu vrcholovú plošinu hradného vrchu pravdepodobne už v 13. storočí stavitelia zabezpečili hradbou (9), do ktorej bola vsadená hranolová vežová brána (15) a pôvodne predsunutá okrúhla veža (20) situovaná na južnom cípe opevnenia nad prístupovou cestou. Začiatkom 14. storočia sa pôvodne kráľovského hradu zmocnil oligarcha Omodej.
Po bitke pri Rozhanovciach sa hrad opäť vrátil do kráľovského majetku. Koncom 14. storočia dal kráľ Žigmund hrad ako zálohu šľachticom zo Štít-nika a po nich aj Petrovi z Perina. V priebehu tohto storočia pôvodný neveľký vnútorný hrad rozšírili výstavbou novej hradby so zaoblenými nárožiami (4).
V novovybudovanom priestore postupne vznikli obytné budovy (5).
V roku 1438 hrad získali vyplatením zo zálohu Šóšovci. V dobe bojov o nástupníctvo na trón v polovici 15. storočia Šariš obsadil a spravoval Ján Jiskra, ktorého kapitáni tu sídlili až do roku 1461. V tomto roku kráľovské vojsko Šariš dobylo, obsadilo a odovzdalo ho novému majiteľovi, ktorým bol Ján z Perina. Pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia dochádza k obnove hradby predhradia. Koncom tohto storočia ju postupne zosilnili vstavaním jedenástich, prevažne podkovovitých veží so strieľňami pre ručné zbrane (12-14, 16-19, 21-24). V druhej polovici 16. storočia bol kráľovským majetkom.
V tomto období sídlila na hrade silná a dobre vyzbrojená vojenská posádka.
Vznikla nová vstupná brána (10) na severnej strane areálu a hospodárske a obytné stavby postavené na oslavy Šariša dokumentuje rytina od Georga Houfnagela z roku 1617. Mohutná pevnosť mala stálu vojenskú posádku o sile 200 mužov a dobrú výzbroj v podobe kanónov typu Feuerbixen a Strajbixen, množstvo mažiarov a húfnic, zásobených dostatočným arzenálom streliva. Priamo na hrade bola zbrojárska dielňa na výrobu delových gúľ. V polovici 17. storočia pripadol hrad Šariš i s rozsiahlym panstvom šľachtickej rodine Rákociovcov.
Za pozornosť stojí udalosť z čias Juraja I. Rákociho, ktorý sa snažil zastaviť priestupky voči vojenskej disciplíne posádky Šarišského hradu. Nikým nekontrolovaní žoldnieri sa potulovali po okolí a svojim lúpežným správaním spôsobovali niekedy viac škody ako samotní Turci. Sedmohradské knieža sa preto rozhodlo tvrdo skoncovať s týmto stavom. V roku 1634 vydal Rákoci nasledovný rozkaz: „Každý kresťan je povinný viest čistý a sporiadaný život, vystríhať sa lúpeží, rabovania a znásilňovania a kto pri tom chytený bude, bez milosti o hlavu kratší bude. Zakazujem opíjať sa, lebo ako vieme, opilstvo je pôvodcom všetkého zla. Prísne potrestať každého, kto nadáva, kľaje alebo berie Božie meno nadarmo. A kto tak činiť bude, toho treba upalicovať.
Namiesto kliatia majú sa všetci modliť, za mier a za krajinu, aby nás Boh zachoval pri živote. Ak niekto v hneve vytasí kord, ale nezraní nikoho, má byť upalicovaný. Ak poraní niekoho, musí mu byt uťatá polovica ruky, ak spôsobí smrť, aj on musí byt usmrtený.
Pretože strážna služba patrí medzi najzodpovednejšie, každý sa V nej musí vystriedať niekotko krát. Kto odmietne túto službu, bude o hlavu kratší.”
Rákociovci Šariš vlastnili od roku 1645 ako sídlo však uprednostňovali kaštieľ v mestečku. Na hrade rákociovci zrejme t v dôsledku nepokojnej doby stavovských povstaní dostavali opevnenie predbránia (11) a mohutný delostrelecký basti-ón (16) priložený k západnej hradbe. Existenciu hradu ukončil v roku 1687 požiar, po ktorom nasledovala jeho premena na zrúcaniny…
Zdroj info: Informačná tabuľa