Časť chotára obce Drienica pred založením JRD
Obraz onej doby…
Neskorá žatva na malom políčku, dnes už je to skôr rarita pestovať obilniny doma. Vidieť kombajn na poli je pre mnohých-aj v dnešnej dobe supermarketov stále zaujímavý moment… Nie je to tak dávno, kedy naši predkovia na svojich poliach kosili zrno ručne.
Skoro ráno sa naklepávali kosy. Zvuk naklepávanej kosy na „babke“ sa niesol celou dedinou, ako znamenie-žatva je už tu. Kosci mali vo výbave „tuľajku s oslou“ (púzdro s brúsnym kameňom). „Tuľajka“ mohla byť zhotovená aj z kravského rohu a pripnutá na opasku a malým množstvom vody.
Chlapi kosili – ženy „serpom-kosákom“ podberali skosené obilie, dávali na „povrieslo“ a zaviazali do snopov. Potom ich po 15 kusov stavali do „rakašov“. S hrabľami sa zahrabali aj tie posledné klásky, aby nič nevyšlo nazmar. Rakaše sa na rebriňáku doviezli do stodoly-„do príčulka“. V stodole bolo miesto „bojisko“ – rovná plocha s betónovým základom, kde sa pomocou cepov vymlátilo zrno z klasov.
Existovalo zariadenie, „mlynek“ zhotovené z dreva a kovových prvkov, ktoré pomocou drevenej vrtule prúdom vzduchu oddelilo zrno od pliev, všetko samozrejme na manuálny pohon 
„Namlinkovalo sa zrno“
Bez práce nie sú koláče a v tej dobe to platilo určite. Ďalším výdobytkom techniky bola „bendzínka“, ktorá nahradila cepy. Tým odbremenila drinu, ktorá bola potrebná pri cepovaní. No ľudia, ktorí do nej dávali rozviazané snopy, by vám o tom povedali svoje.
V horúčavách a v tom prachu, to boli extrémne podmienky. No niekto to robiť musel. Keď do obce prišla bendzínka-žeby nestála, mlátilo sa každý deň, keď bolo pekné počasie-aby nezmokla slama. Veľký gazdovia mlátili celý deň, niekedy až do noci… Ako pohostenie sa napiekli „beliše“ s tvarohom, makom, jablkami i kyslou kapustou. K tomu sa pila biela káva a na spláchnutie prachu poslúžila „samohonka“.
Čisté zrno sa sýpalo do sypanca do „súšikov“. Vedľajší produkt pri mlátení boli plevy a „výhrabky“, ktoré sa dávali do „plevinky“. Tie sa potom v zime skŕmili dobytkom. Takisto sa skŕmila aj vymlátená slama, ktorá sa porezala na „sečku v “„sečkárni“.
Postupom času ľudskú drinu nahradili stroje. Samozrejmosťou dnešných kombajnov sú klíma, tmavé sklá či chladnička na nápoje. Senzormi prešpikované agregáty dokážu poháňať rýchlosťou niekoľko tonové stroje pri kosení, ktorými sa pred niekoľkými rokmi nepohybovali ani kombajny po asfaltovej komunikácií !
Neskorá žatva na malom políčku… dnes už rarita, ktorú vidno čím ďalej zriedkavejšie…
Neskorá žatva na malom políčku…
↑pre jednotlivé fotografie kliknite na prvý obrázok v článku↑
pozrieť si môžete aj staré fotografie, kde je zdokumentovaná história z našej obce tu:
(ďalšie materiály z rokov 80. sa pripravujú…už onedlho