Prechádzka k zamrznutej priehrade

Prechádzka k zamrznutej priehrade a aj niečo navyše S pekným slnečným, aj keď trocha zamrznutým dňom sme sa vybrali na malú prechádzku k nám už veľmi dobre známej Jakubovanskej priehrade.

Niekde sa bolo potrebné prebrodiť zamrznutým blatom, niekde zase dobrými 20 cm snehu. Ako najlepšie riešenie sa ponúklo ísť cez lúku mimo cesty. S pohľadom na Sabinov, kde by sme sneh len ťažko hľadali, sa posúvame ďalej k nášmu cieľu.

Miestami prekonávame prekážky, ktoré vytvorili diviaky pri hľadaní korienkov. Pozeráme sa pred seba, ale fotoaparátom sem-tam zablúdime aj po stopách, ktoré po sebe zanechávame…

Pomaly sme na mieste. Plní očakávania, či je, alebo nie je priehrada zamrznutá prekračujeme obzor a zisťujeme reálnu situáciu.

Na naše milé prekvapenie je zamrznutá. Pláva, ako kocka ľadu v kole, až na to, že nemá slamku. Po príchode na “miesto činu“ skúšame jej hrúbku kameňom, ktorý sa len odrazí, ako žabka vo vode.

Na hokej to samozrejme nie je a z bezpečnostného hľadiska aj životu nebezpečné vkročiť na ľad !

To však možno nevadí ľadovému medveďovi, ktorý po sebe zanechal dieru v ľade, keď sa šiel otužovať. A možno ju len vyrúbali rybári, aby trocha okysličili vodu…

Prešli sme celý obvod priehrady a teraz máme namierené rovno do lesa. Aby sme boli konkrétnejší-smerom na Prok. Lesný jarček však zamrznutý nie je. Prechádzame ho letmým skokom a vyberáme sa smerom na Hájovú dolinu, ako ináč rovno do najväčšieho brehu 😆

Nachádzame stopy zvierat, ale aj neporušenú snehovú prikrývku. Nikde nikoho, len my, mráz a výhľad na Šarišský hrad.

Od miesta návratu nás delí už len niekoľko sto metrov. Počasie nám dnes prialo, aj viditeľnosť bola celkom v pohode. S dobrým pocitom po niekoľkokilometrovej prechádzke sa vraciame späť a plánujeme ďalší pochod… !