Kapušiansky hrad sa nachádza nad obcou Kapušany a jeho história siaha až do 13. storočia. Jedná sa o celkom zachovalú zrúcaninu hradu, kde od roku 2012 prebiehajú práce na jeho obnove.
Pekný jesenný slnečný deň môžete využiť pre návštevu tohto miesta.
Svoje auto môžete nechať na parkovisku pod hradom a tak na vás čaká asi hodinová túra do celkom strmého kopca. Po otestovaní vašej kondičky si môžete vychutnávať výhľad na jedinečnú panorámu Šariša z Kapušianskeho hradu.
Kapušiansky hrad
↑pre jednotlivé fotografie kliknite na prvý obrázok v článku↑
Hrad Kapušany vznikol ako strážna pevnosť nad križovatkou krajinských ciest z Prešova do Poľska cez Bardejov a do údolia riečky Tople. Počiatky hradu sú nejasné, pôvodné meno bolo Maglovec a zrejme vznikol v druhej polovici 13. storočia.
Začiatkom nasledujúceho storočia bol kráľovským majetkom. V tomto období ho spravoval rytier Hen-rik, syn Rikolfa. Ten sa však v konflikte kráľa Karola Róberta s odbojnou šľachtou pridal na stranu Abovcov-Omodejovcov. Kráľovské vojská preto hrad dobyli ešte pred známou bitkou pri Rozhanovciach 15. júna 1312.
Hradnú pevnosť potom nikto neopravil a nasledujúcich sto rokov sa nevyužívala a chátrala. Najstaršia zachovaná čast súčasnej zrúcaniny je zrejme zvyškom pôvodnej pevnosti zbúranej v roku 1312. Jej celková podoba nie je známa, zachovala sa iba časť východnej veže spolu s priľahlými úsekmi hradby. V polovici 13. storočia dal kráľ Ľudovít Veľký panstvo Kapušany aj s hradným kopcom svojmu bývalému vychovávateľovi – abovskému županovi Petrovi Paharusovi.
Po vymretí tohto rodu v roku 1409 pripadlo panstvo Kapušany aj so spustnutým hradom kráľovi. Ten ho vzápätí daroval Andrejovi z Koky a povolil mu vystavať hrad, pevnosť, alebo tvŕdzu na mieste pôvodnej zrúcaniny.
Týmto sa začína písať nová etapa kapušianskeho hradu, fvleno dostáva podľa dediny, nad ktorou sa dodnes vypínajú jeho ruiny. Od neho si zároveň odvodzuje meno aj rod nových a do roku 1918 jediných majiteľov hradu.
V rámci obnovy po roku 1410 vznikol nový hrad vymedzený obvodovou hradbou lichobežníkového pôdorysu, do ktorej stavitelia zakomponovali aj Časť veže z pôvodného sídla.
Vnútorná zástavba situovaná okolo ústredného nádvoria pozostávala z paláca na severnej strane a dvoch menších budov rytých za hradbou na východnej a západnej strane, pričom vo východnej budove bol situovaný prejazd so vstupom do hradu. Na východnej strane palác zakončený obdĺžnikovou vežou, ktorá vznikla rozšírením staršej veže. Obnovené budovy hradu jeho majitelia do konca stredoveku niekoľkokrát prestavali.
Najvýznamnejšou úpravou bola prestavba paláca spojená s posunutím podlaží a osadením nových okien. Bezprostredne k palácu potom pristavali západnú obytnú vežu . V priebehu 15. storočia azda pod vplyvom dobývania opevnenie výstavbou predhradia na severnej, východnej a juhozápadnej strane. Opevnenie tvorí zalamovaná hradba, pôvodne zakončená cimburím, ktorá mala na juhozápadnej strane výpadový portál.
Na severnej strane novovystavané opevnenie lemoval a priekopa, na západnej strane bolo azda ďalšie predhradie. Novoveké úpravy hradu sa prejavili drobnými zmenami v hradnom paláci a jeho zvýšením o dve podlažia. V predhradí vznikli pozdĺž severnej, východnej a južnej hradby hospodárske budovy (12,14,15) a pri severnej hradbe strážnica. V roku 1628 sa uvádza hrad ako zničený a opustený.
Ďalšia oprava bola potrebná po posledných stavovských povstaniach. Počas Tôkóliho povstania vypálili kuruci kaštiele v dedine, ale hrad pravdepodobne odolal, keďže o niekoľko rokov sa spomína v dobrom stave.
Najmladšiu prestavbu spadajúcu rámcovo do druhej polovice 17.storočia predstavuje prístavba trojpodlažnej bašty k obvodovej hradbe vedľa vstupnej brány so strieľňami pre ručné palné zbrane.
Počas posledného protihabsburského povstania, ktoré viedol František II. Rákoci, hrad poškodili. Po skončení nepokojov v roku 1712 vdova po Gabrielovi Kapim Eva Gergelaky-ová sídlo opravila, ale už o tri roky neskôr bol hrad na základe panovníckeho nariadenia zbúraný.