Geografické údaje

Geografické údaje

Lokalizácia:

49^O 07` 42“ severnej zemepisnej šírky, 21<sup>O</sup> 06`31“ východnej zemepisnej dĺžky pre obecný úrad sídliaci v strede obce.Drienica leží pod južnými svahmi Čergovského pohoria v údolí potoka Šomka, prítoku Torysy. Osou obce je cesta III/54314, končiaca de jure pri predajni CBA, de facto plynule pokračujúca do rekreačnej oblasti. Cesta III/54314 vychádza zo Sabinova, je odbočkou cestnej komunikácie I/68 Prešov – Stará Ľubovňa – Mníšek nad Popradom – Poľsko. Do Sabinova možno využiť aj železničné spojenie, trať č. 188 Kysak – Plaveč – Muszyna (Poľsko).

Drienica je koncová samostatná obec plynule prechádzajúca do športovo-rekreačnej oblasti Drienica – Lysá hora. Prvá zástavba v obci začína necelé dva km od Sabinova. Rekreačná oblasť a obec je so Sabinovom spojená pravidelnou autobusovou linkou.

Chotár – pôdy:

Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 473m. Výškové rozpätie chotára sa pohybuje od 375m do 1068m (kóta Lysej hory). Severná časť chotára z geomorfologického hľadiska spadá do oblasti Čergova – veľmi silne členenej nižšej hornatiny. Je charakterizovaná flyšovým vývojom ílovcov, slieňovcov, pieskovcov vnútro-karpatského paleogénu. Južná časť spadá do Spišsko-šarišského medzihoria – silne členenej pahorkatiny. Charakterizuje ju flyšový vývoj zlepencov, pieskovcov a ílovcov, typický pre bradlové pásmo východného Slovenska. Prevládajú preto minerálne a na organickú hmotu chudobné hnedé lesné, hlinito-ílovité, kamenisté a kyslé pôdy. Prírodná scenéria obce a chotára je zatiaľ nenarušená. Záťažou územia sú bývalé lomy na Lúčnej a v lokalite Husovec. Dnes sú zarastené krovinami a z diaľky takmer nepozorovateľné.

Erózia pôdy na podloží flyšových sedimentov je pomerne vysoká. Priebežne vznikajú strže, výmole, zanášajú sa toky a nádrže. Útlmom poľno-hospodárstva je čoraz menej obrábanej pôdy a viac trvalých trávnych porastov, čo nakoniec zvyšuje malebnosť krajiny. Rádioaktívne zaťaženie prostredia (radónom ²²²Rn) patrí medzi najnižšie v rámci SR.

Klíma:

Z hľadiska klimatologického sú rozdiely podľa nadmorskej výšky a reliéfu krajiny. Dolná časť obce podľa údajov SHMÚ zo začiatkom 21. storočia mala priemernú ročnú teplotu 7,7⁰ C, v mesiacoch IV – IX 14,4⁰ C. Ide o oblasť s neskorým začiatkom vegetácie, o typ mierne teplej až chladnej klímy strání. Priemerný ročný úhrn zrážok činil 599 mm, v mesiacoch apríl – september 416 mm. Ide teda o mierne vlhkú klímu bez kriticky suchých období.

Vodstvo:

Územie obce a chotára je charakterizované medzizrnnou priepustnosťou pôd a podložia. Uloženie vrstiev kvartérnych sedimentov štrkov a štrkopieskov je priaznivé pre vznik artézskych studní. Tieto sú však málo výdatné. Odtok z územia je prevažne dažďovo-snehový. Zabezpečujú ho Čierny potok, potok Šomka, potok Telek, prameniace v Čergovskom pohorí a jarok Kapolna, prameniaci v chotárnej časti Stročinec. Potok Šomka, na nive ktorého leží obec, bol pôvodne plytký jarok.

Po jeho brehoch, ale prevažne jeho korytom, viedla stará lesná cesta do Sabinova. Po obrovskej prietrži mračien v noci z 24. na 25. augusta 1813, koryto potoka sa podstatne prehĺbilo. Po záplavách 20. júna 1946 (na Božie telo) táto prastará cesta do Sabinova dokonca prestala existovať. Preto v máji 1947 sa začalo s výstavbou terajšej komunikácie, (ukončenou v r. 1952) a v jeseni 1947 začali práce na veľkej regulácii potoka. (Práce boli ukončené v r. 1954.) V dôsledku toho potok je dnes vyregulovaný len v hornej a strednej časti obce. V dolnej časti, ktorá v tom čase ešte neexistovala, sa jeho regulácia len pripravuje.

Fauna:

V chotári obce je súvislý komplex lesov v celku Čergov. V tomto komplexe sa nachádzajú štyri lesné biotopy európskeho a dva lesné biotopy národného významu. Lesy v katastrálnom území sú zaradené do kategórií lesov hospodárskych, lesov ochranných a lesov osobitného určenia. Priemerný vek lesov je 60 rokov, lesov ochranných 100 rokov. V hospodárskych lesoch v nižších polohách do 500m sú zastúpené najmä dub, buk, javor horský, vo vyšších polohách do 600m buk, dub, borovica, jedľa, smrekovec. V menšej miere sa vyskytuje aj breza, osika, čerešňa, lipa, vŕba; ako podrast lieska, baza, trnka.

V ochranných lesoch s funkciou ochrany pôdy v podstate tie isté druhy, len vo vyšších polohách hlavného hrebeňa sú stromy nižšie košatejšie. Lesy osobitého určenia sú lesy imisné z časti poškodené. Sú v nich zastúpené jedľa, buk a javor horský.

Nelesná stromová a krovitá vegetácia lemuje v súvislých pásoch les, v líniách údolie potoka Šomka a rozptýlená je na plochách trvalých trávnatých porastov. Vo vyšších hrebeňových polohách v pásme lesa i mimo neho je častý výskyt čučoriedok, malín a černíc. Hojný je výskyt húb – hríbov, kozákov, masliakov, plávok, rýdzikov a ďalších, kuriatka sú vzácne. Medzi trvale trávnymi porastmi sú dve lúčne spoločenstvá dva biotopy európskeho významu.

Z poľnohospodárskych plodín sa pestuje žito, pšenica, jačmeň, ovos, zemiaky, ďatelina, menej kŕmna repa, ľadník, mak, kapusta a ďalšia zelenina. Všetko v súčasnosti len pre vlastnú potrebu. Obhospodarovaných plôch je čoraz menej.

Flóra:

V lesoch, ale aj mimo neho je častý výskyt blanokrídleho hmyzu. Z motýľov sú zastúpené najmä babôčky, mlynáriky, spriadač medvedí, vidlochvost feniklový a ďalšie. Z obojživelníkov ropuchy, skokany, kuňky žltobruché, v lesoch aj salamandry škvrnité. V chotári žije užovka obyčajná, užovka stromová, vretenica obyčajná, jašterica obyčajná. V oblasti Čergova hniezdi aj veľa chránených vtáčích druhov. Darí sa poľovnej zveri jeleňom, srnám, danielom, diviakom. … Túto zver v zimných mesiacoch možno pozorovať aj v okolí chát a v záhradách intravilánu. Často vídať tiež líšky, zajace. …. V odľahlých zákutiach Čergova žije rys ostrovid. V zimných mesiacoch najmä v hrebeňových polohách sa kde-tu objavia aj svorky vlkov.

Výskyt medveďa nebol zaznamenaný. Z hospodárskych zvierat sa chová najmä hydina (sliepky, menej kačky a husi), ošípané, králiky, všetko len pre vlastnú potrebu domácností. Chov kráv je na ústupe, kone už v obci nie sú.

Administratívne začlenenie:

Administratívne je obec začlenená do okresu Sabinov, kraj Prešovský. V rokoch 1960 – 1996 do okresu Prešov, kraj Východoslovenský. Historicky vždy patrila do Šarišskej, v novoveku do Šarišsko-Zemplínskej župy. Obec Drienica do r. 1953 pozostávala z dvoch častí, historickej Šomy na hornom konci a z osady Predšoma, ktorá patrila Sabinovu. Hranicu tvoril drevený môstik, ktorým cesta križovala prúdnicu potoka Šomka, dnes oproti domu č. 175 Jozefa Mačišáka. Začiatkom roka 1953 bola Predšoma na základe žiadosti jej obyvateľov administratívne pričlenená ku Drienici. Predšoma však až do 1. júla 2002 patrila do katastrálneho územia Sabinova. Vtedy sa Obecný úrad Drienica a Mestský úrad Sabinov dohodli, že toto územie prejde do katastra obce Drienica.

Chotár – rozloha, chotárne názvy:

Chotár obce svojou rozlohou patrí medzi stredne veľké chotáre. Podľa údajov Slovenského štatistického úradu k 31.12.2002 jeho celková výmera bola 1022 ha. Z toho pripadlo na ornú pôdu 143 ha, na lesy 595 ha, na horské lúky a pasienky 156 ha, na záhrady a ovocné sady 29 ha, na vodné toky 5 ha, na zastavané plochy 41 ha, na ostatné plochy 53 ha. Samotný intravilán obce mal rozlohu 77 ha. Chotár Drienice susedí z juhu s chotárom Sabinova, zo západu Červenej Vody, zo severozápadu a severu Olejníkova, zo severovýchodu Šarišských Sokoloviec a z východu Jakubovian.

Chotárne názvy

„Gacky, Pod Kamennu, Kúty, Vilči Dil, Čorný potok, Zadky, Pod hirku, Kozí horb, Za Dolinu, Na Hermanovej, , Svatojánske pole, Kapustnici, Pod Háj, Prok, Melcerovské zadky, Pahorok, Široky prílohy, Chrast, Stročinec, Lúčna, Forlang, Pší jarok, Kapolna, Šepeška, Za Malú huru, Pod Rentavu hurku“, názvy lesných pozemkov „Roveň, Latkov, Kočan, Bolčače, Tabalová, Suchá, Mostková, Dolky, Besná, Zaruba“ a ďalšie miestne názvy vo svojej väčšine svedčia jednoznačne o ich slovanskom pôvode. Podľa obnoveného operátu katastrálneho územia Drienica odsúhlaseného Správou katastra v Sabinove s účinnosťou od 31.5.2004 platia v katastri obce nasledovné názvy nesídelných geografických objektov:

Besna, Boguš, Bolčače, Briežok, Čeršľa, Diel, Dolky, Drienica, Galová, Groc, Háj, Husovec, Chrasť, Kajlarová, Kamenná, Kaplnka sv. Jána, Kočan, Kremence, Kúty, Lazy, Lúčna, Markoven, Melčerovské zadky, Mostková, Na lopate, Na madlačík, Na pahorku, Nižná kaplnka, Nižný Čierny potok, Obecná, Ortáše, Ondášová, Peniažková, Pivná, Pod Háj, Pod Hôrkou, Pod Javornou, Pod Kajlarovou, Pod štepy, Predná dolina, Skalný potok, Stročinec, Suchá, Narodenie Presvätej Bohorodičky, Veľká strana, Vlčia noha, Voľná, Vyšná kaplnka, Zabraňská, Zadky, Za Branisko, Zelená dražka a Šomka.