Bohatstvo Slovenského Národa…
Ľudia už na potopu aj zabudli a zasa ich bolo čoraz viac.
Keď ich už bolo toľko, že nemohli vyžiť v starej krajine, prikázal im Pán Boh, aby sa rozišli po svete.
Nepustil ich s prázdnymi rukami — každému národu dal osobitnú reč a osobitné bohatstvo.
Veľmi rušno a živo bolo, keď sa národy zišli pred Božím trónom, kde im Pán Boh dával dary, aké si kto zažiadal:
— Daj nám, Pane, úrodnú, veľkú krajinu, čo oplýva mliekom a medom!
— Daj nám, Pane, silu a moc, aby sme panovali nad inými národmi!
— Daj nám, Pane, slávu a múdrosť, aby sme boli slávni vo svete!
I rozdával Pán Boh, kým bolo z čoho, rozdával plným priehrštím.
Naveľa, naveľa, na samom konci idú pred Boží trón Slováci.
Idú úctivo, je ich len hŕstka, najmenej zo všetkých.
— Vitajte, deti moje, a prečo idete až nakoniec?
— Ach, odpusť, Otče, väčšie národy nás odsotili, malý národ by sa darmo tisol dopredu.
— A čože vám dať, keď si veľké zeme, moc a slávu už rozobrali iné národy?
— My nežiadame veľké zeme, nedychtíme po moci ani po sláve, len o jedno prosíme, o Tvoju lásku, aby si Slovákov večne miloval!
— O lásku prosíte, dar nad všetky dary na svete? Keď teda lásku chcete, lásku vám dám, slovenský národ budem naveky milovať!
I usmieva sa dobrý Pán Boh, usmieva sa na Slovákov ako otec na dietky, lebo ich prosba sa mu spomedzi prosieb všetkých národov páči najväčšmi.
Ale kdeže sú hranice Božej štedrosti, ktože ju kedy do dna vyčerpá?
I namáča si Pán Boh prst v rajskej studni a dotkne sa jazyka Slovákov:
— Dávam vám do daru najkrajšiu reč, akú iní ľudia na zemi nemajú. Slovenská reč bude taká ľubozvučná, ako keď v nebi spievajú anjeli. Taká krásna, ako keď sa rosa jagá na slnci. Taká príjemná, ako keď vetrík veje v máji. Taká sladká, ako keď dieťa teší matka. Taká milá, ako keď sa usmeje nevinné dieťa. Taká utešená, ako keď zapeje sláviček, pri jej zvukoch budú mladí ešte mladší a aj srdcia starých ľudí omladnú!
Druhý raz načiera Pán Boh do nebeského raja, berie z neho najkrajšie piesne a kladie ich do úst Slovákom:
— Dávam vám do daru aj piesne, najkrajšie piesne na svete. Keď vaše devy zaspievajú, vtáčiky zmĺknu, zazurčia potôčiky, vŕšky podskočia, spev slovenských diev na raj premení vašu zem!
Aj tretí raz sa Pán Boh usmieva na Slovákov, do tretice všetkého dobrého: Napokon vám dávam aj krásnu vlasť pod Tatrami, to bude vaša milá otčina. Tam obrábajte svoje role, tam zachovávajte otcovské mravy, kresťanskú vieru, reč slovenskú.
A keby aj súženie prišlo na vás, nezúfajte, ja vás vždy budem nosiť v otcovskom srdci, ja vám vždy pomôžem!
— O, vďaka Ti, Pane, vďaka, vďaka, že si nezabudol na Slováka!
I žijú Slováci pod Tatrami, i bývajú už vyše tisíc rokov vo svojej slovenskej otčine.
A budú žiť i naďalej, lebo slovenský národ Bohu slúži a Pán Boh svojich verných vždy ochráni !
,,citát z knihy-Pod Vianočným stromčekom“
Oficiálne Stránky Obce
Základná Škola
