Dobývanie Šarišského Hradu- tretí ročník s názvom „Návrat Legendy„“ 2014. Šarišský hrad znova stredobodom pozornosti, vojenský tábor, prehliadka bašty, alebo ochutnávka z dobovej kuchyne… Inscenácia stredovekej legendy o Svätobojovi a krásnej Alžbete.
Ukážka šermiarského umenia skupín ako Cohors, Sarus, Rytieri Strateného kráľovstva, Espada, Taurus Ater, Legio dva Adiutrix a zverbovaní dobrovoľníci z podhradia.
Preneste sa spolu s nami o pár storočí do minulosti a pozrite si, ako sa žilo a bojovalo za slobodu, za česť, za kráľa…
Dobývanie Šarišského Hradu
↑pre jednotlivé fotografie kliknite na prvý obrázok v článku↑
Dobývanie Šarišského Hradu, spoločná fotografia
Šariš-Historické udalosti hradu
Cisár Konstantinus II. v bojoch s germánskymi kmeňmi sa dostal až na východné Slovensko ! a tu opevňoval strategické miesta. Šarišské podhradie vtedy už žilo čulým obchodom i vojenskými stretmi. Svedčia o tom početné nálezy rímskych mincí. Listina uhorského kráľa Ondreja II. určuje hradu Šariš (Castrum Sarus), aby spolu so Sofnohradom (Castrum Salis) pomáhali mestu Prešov pri jeho rozvoji.
Kráľ Belo IV. sa po prehratej bitke s Tatármi uchýlil na Šarišský hrad. Stavia sa mohutná obytná veža, ktorej až 4 m hrubé múry majú ochrániť kráľa pred ďalším útokom. Tatári už Šariš nedobili a hrad sa postupne formuje ako sídlo Šarišskej župy.
Aj Belov syn Štefan V. Žil na Šarišskom hrade. Spovedníkom jeho manželky Alžbety Kumánskej bol Hypolit, pleban vo Velkom Šariši. Kráľ chcel posilniť dynastický zväzok s neapolským kráľom Karolom I. s Anjou. Pytačky uhorskej delegácie na juhu Talianska a následne neapolsko-sicílskych poslov na Šariši boli úspešné. Arpádovský a anjouovský rod sa spríbuznili dupľovane.
Svadba sa konala na Šarišskom hrade v roku 1270.
Mladý Ladislav IV. nestihol byt silným kráľom. Veď po otcovej smrtí bol korunovaný iba ako 10 ročný. Kým dospel, neposlušní veľmoži si privlastnili kráľovské majetky. Šariš sa dostáva do rúk Omodeiovcov.Omodejovci sa spojili s Matúšom Čákom I proti kráľovi, ktorým sa stal Karol I. Róbert, Švagor zavraždeného Ladislava IV.
Kráľ chcel hrad získať späť a tak ho začal obliehať. Lenže Matúš Čák poslal na obranu hradu 1700 kopijníkov, ktorí zahnali kráľove vojsko na Spiš. Rozhodla až bitka pri Rozhanovciach. Kráľ zvíťazil aj vďaka pomoci rytierov z rádu Johanitov a košických mešťanov.
Hrad Šariš sa opäť stal kráľovským majetkom a spravoval ho kastelán menovaný kráľom. V roku 1314 sa ním stal Henrich syn Rikolfa, ďalej 1315 Ákoš z rodu Mikeč a ďlší…
Na žiadosť prešovského mešťana Mikuláša, kráľ vyňal Prešov zo súdnej moci šarišského župana úradujúceho vtedy na hrade Šariš.
Poddaní z Malého Šariša, Župčian a Kojatíc sa sťažujú kráľovi Žigmundovi, Že kastelán Mikloš Báthory ich priveľmi núti do prác na prestavbe hradu.
Podľa daňového súpisu z roku 1427 patrilo pod hrad Šariš asi 330 dedín.
Hrad mal byt večným majetkom rodiny Peréni za dobré služby kraľovi Albrechtovi. Lenže krátko na to sa majitelia hradu striedali podľa toho, koho si kráľ obľúbil – Šóšovci, Tarcayovci. Po smrti kráľa si na hrad nárokuje jeho manželka Alžbeta, matka Ladislava V., budúceho kráľa, ktorého záujmy prišiel hájiť Ján Jiskra.
Hrad v mene kráľa obsadil Jiskra v r. 1441 a ako šarišský župan tu aj istý čas býval. Jiskra nechal posilnif obvodovú hradbu a vnútorný hrad.
Keď Ladislav V. dospel, svojmu ochrancovi majetky odobral. Sklamaný Jiskra Slovensko opustil, lenže jeho vojaci tu zostali a pridali sa k bratríkom. Aj hrad Šariš sa stal ich pevnosťou, odkiaľ ohrozovali šľachtu a plienili okolité obce. Z hradu ich vyhnal Štefan Zápoľský, prívrženec kráľa Mateja Korvína.
Ten hrad opať zveril kráľovskej korune verným Peréniovcom.
Lenže jeden z bratov Peréniovcov, Štefan, sa stal lúpežným rytierom. Drancoval a zbíjal až sa stal postrachom celého okolia. Preto mu kráľ Matej Korvín hrad v r. 1490 odobral. Po rokoch hrad opäť daruje rodu Peráni kráľ Ján Zápofský. Vdační Peréniovci ho podporujú v zápase o trón s Ferdinandom I. Habsburským. Hrad je rozostavaný a Ferdinandov generál Fals ho v r. 1537 obsadil cisárskym vojskom. Celá župa sa tak očitá v rukách nového kráľovského rodu Habsburgovcov a hrad je povýšený na „Arx Regiae Maiestatis” zvrchovaný kráľovský hrad.
Prestavba hradieb pokračuje. 13 bášt obkolesuje vojenskú pevnosť, ktorá má uchrániť kráľa pred Turkami.
Stavbu vedie taliansky architekt Feflx de Pisa.
Nádvorie zaplnili byty kapitána a dôstojníkov, izby vojakov, maštaľ, koniareň a muničný sklad. Z Košíc sú do bezpečia hradu presunuté provinčné orgány. Šariš tým predčí aj Spišský hrad.
Ferdinand I. vyslal komisiu aby preverila sťažnosť na vtedajšieho kastelána Juraja Wernera. V zázname sa píše “Werner vybudoval vstupnú bránu na Inom mieste, ako bola pôvodne. Brána je s padacím mostom, nemá malé strielne, ale velké okná, čo môže byť pre obranu hradu nebezpečné.
Priechod je zaklenutý, ale nie je zastrešený.” Komisia nariadila postaviť zbrojnicu a opraviť všetky zbrane a náčinia.
Kráľ Maximlllán prikazuje mestu Sabinov “Hrad Šariš potrebuje k oprave väčšie množstvo kvalitného dreva. Preto koľko dreva bude na opravu hradu potrebné, tolko dovolíte z mestských lesov vyrúbať, Kráľ Maximilián daruje usadlosť Záhradné dominikánom sídliacim na hrade Šariš.
Kapitán Šarišského hradu s vojskom na rozkaz kráľa Rudolfa Habsburského dobyl Soľnohrad (Zbojnícky hrad). Išlo tu o spor pre zisky zo soli medzi kráľovským mestom Prešov a majiteľmi soľných baní, Šóšovcami.
Na hrade sa koná stoličná generálna kongregácia, na ktorej sa rozhoduje o zásadnom dianí v celej župe. Juraj I. Rákoci sa proti kráľovi Ferdinandovi III. vzbúril pre náboženský útlak. Po dlhých bojoch Rákoci získava hrad na základe Lineckého mieru.
Kráľovský hrad spravujú dediční šarišskí župania Rákociovci. Nebývajú na hrade, ale v novom kaštieli vo Veľkom Šariši. Disciplína cisárskej hradnej posádky sa veľmi zhoršila, preto Juraj I. Rákoci pod hrozbou trestu smrti zakazuje násilie na obyvateľoch v podhradí.
Alžbeta Rákociová a Adam Erdő dy majú svadbu na Šarišskom hrade. 0 pár týždňov Adam zomiera v boji proti Turkom. O tri roky sa Alžbeta vydáva za Juraja Erdődyho. Svadba je opäť na hrade. Alžbeta dala na úpätí hradného vrchu postaviť kaplnku Sv. Alžbety.
Pod strážnou vežou vybuchol sklad pušného prachu. Veža i staveniská v jej blízkosti boli zdemolované, ale hrad naďalej slúži ako kasárne a väznica.
Hradný kapitán Székely z nepochopiteľných príčin prikázal vojakom hrad podpáliť a ľuďom, ktorí prišli na pomoc, nedovolil požiar uhasiť. Hrad sa premenil na ruinu.
Po neúspešnom obliehaní Prešova hrad obsadil a podpálil poľský kráľ Ján Sobieski. Pevnosť tak definitívne stráca strategický význam.
Vr. 1801 hľadali na hrade viedenskí bádatelia poklad.
Kopali na mieste, kde podľa legendy zahynula hradná princezná. A skutočne, po chvíli našli zlatú čelenku z raného kresťanstva. Dnes je uložená v múzeu vo Viedni.
Hrad navštevujú národní buditelia. 1845 Sándor Petőfi, 1871 P. 0. Hviezdoslav, 6.6.1897 navštívil hrad český spisovateľ Alojz Jirásek, ktorý vtedy písal trilógiu Bratstvo. Dej Hl. dielu sa odohráva aj na hrade Šariš.
V rokoch 1973-1991 viedol na hrade výskum archeológ Michal Slivka. Dokázal praveké osídlenia hradu. Bohaté nálezy tvorili keramika, kachlice, kovové zbrane a dva kostrová hroby. Z mincí sa tu našli strieborný denár Belu IV., strieborná česká minca Vladislava II., strieborná mince Maximiliána II. a Ľudovíta I., groš Albrechta Braniborského r.1535, krakovský polgroš, strieborná minca Žigmunda lll. a iné…
Zdroj: brožúrka
Pozri: www.cohors.sk